Požiadavky zákonov a predpisov na vnútorné prostredie budov sú zhrnuté v článku [7] Požiadavky na vnútorné prostredie budov.
Stavebné riešenie
Projektant má k dispozícii množstvo nástrojov, ktorými môže zaistiť tepelnú stabilitu budovy ako v zimnom, tak aj letnom období (dôležité pre drevostavby a ďalšie ľahké stavby). Nezávisle na použitom stavebnom systéme je možné obmedziť vonkajšie vplyvy (slnko, vietor) umiestnením domu vzhľadom na okolie a jeho orientáciu voči svetovým stranám. Pre chladnú časť roka je vhodné, aby slnečné lúče dopadali na čo najväčšiu plochu domu, najlepšie kolmo. V letnom období je naopak potrebné dom pred slnkom chrániť, obzvlášť presklené plochy. S vetrom je to naopak. Pokiaľ má dom okolo seba dostatok miesta, je možné ho navrhnúť a orientovať podľa predstáv architekta aj investora. Na ochranu pred poveternostnými vplyvmi možno využiť vhodne rozmiestnené stromy a kríky. V kombinácii so základnými stavebnými úpravami, napr. presah strechy, kryté terasy, markízy, okenice, vonkajšie žalúzie, prevetrávaná fasáda a pod., je možné obmedziť prehrievanie interiéru slnkom. Tieto prvky môžu byť buď napevno, ale aj pohyblivé.
S vetrom je to zložitejšie, fúka zakaždým inak. V tesnej mestskej či satelitnej zástavbe nie je na výber. Parcely neumožňujú domy optimálne sa orientovať, projektant teda musí všetko riešiť vlastnou stavbou. Kde nie je možné okná zatieniť, nezostáva iné, než použiť napr. selektívne odrazivé fólie na sklo alebo izolačné dvojsklá s fóliou Heat Mirror.
V podstate ide o stavebné opatrenia, ktoré projektant používa pri návrhu nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov. Projektant, ktorý dokáže stavbu prispôsobiť miestnym podmienkam a potrebám budúceho užívateľa, zníži významne prevádzkové náklady a nemusí to nutne znamenať vyššie náklady na výstavbu.
Zelená strecha môže znížiť prehrievanie interiéru. Ideálna je vysoká vrstva substrátu a bujný porast, to je však značná záťaž. Postačí cca 10 cm substrátu a lúčny porast, ktorý má schopnosť zadržať vlahu. Jej odparovanie v teplých dňoch priaznivo ovplyvní priestor pod strechou. Ozeleniť je možné či už ploché, tak aj sklonité strechy. Schopnosť zelených striech zachytávať vodu priaznivo ovplyvňuje dom a jeho okolie, ale znižuje aj zaťaženie kanalizačnej siete.
Podobné vlastnosti má aj tzv. zelená fasáda, ktorá rovnako ako listnaté stromy v lete neprepustí slnečné lúče na fasádu, ale v zime (okrem neopadavých) nie je prekážkou.
Teplotná stabilita vnútorného prostredia a schopnosť (aspoň z časti) regulovať vnútornú vlhkosť závisí od skladby obvodovej steny. Masívne stavby majú veľkú schopnosť naberať teplo a ovplyvňovať zotrvačnosť vnútornej teploty, ale o túto schopnosť nie sú ochudobnené ani drevostavby. Vhodná skladba obvodových stien ľahkej stavby [2], najlepšie viacvrstvová aplikácia sadrokartónových alebo sadrovláknitých dosiek na vnútornej strane, môže dosiahnuť teplotnú akumuláciu i zotrvačnosť blízku jednovrstvovému murivu, dokonca je jej priebeh pre užívateľov výhodnejší [3], [4], [5], [6]. Sadra navyše viaže vodu a reguluje tak vnútornú vlhkosť. Vlhkosť reguluje aj pálená či nepálená hlina či drevo.
Vetrať sa musí
Hoci stavebný zákon vyžaduje, že miestnosti, kde sa človek vyskytuje, musia byť vetrateľné a vetrané, neexistuje vyhláška na vetranie obytných priestorov.
Byty a domy staršieho dátumu sa prebytočnej vlhkosti a vydýchaného vzduchu zbavujú často samovoľne infiltráciou, tzn. vďaka netesnostiam okien aj stavebných konštrukcií. Tento dej je spojený so stratou tepla a s nízkou tepelnou pohodou. Prievan, ktorý spôsobujú netesnosti a veľké rozdiely teplôt (vzduch, steny, okná, ohrievače), núti používateľa k obmedzeniu netesností. Na zimu to sú dočasné opatrenia ako napr. prelepenie škár lepiacou páskou, vankúšiky medzi okenné krídla. Potom sú opatrenia trvalejšieho rázu, tzn. nové tesnenia či nové okná. V byte už tzv. neťahá na nohy, ale musí sa vetrať. Vetraním oknami sa samozrejme stráca teplo, preto sa vetrá menej alebo vôbec.
Nedostatočné vetranie potom vedie k zvýšeniu relatívnej vlhkosti, vyššej koncentrácii CO2 alebo dokonca škodlivých látok (formaldehyd, toluén, butylacetát, naftalén a mnoho ďalších). To všetko je ďalej spojené s nárastom plesní na stenách.
Človek aj pri najnižšej pracovnej záťaži, v podmienkach zhodných s návrhovými požiadavkami na obytné priestory, vypotí približne jeden deciliter vody za hodinu. Ďalšiu vlhkosť dodá kúpeľňa a kuchyňa, resp. ich prevádzka. Pobyt ľudí v budove teda prináša teplo a vlhko, čo môže byť do istej miery pozitívom. Súčasne s tým sa zvyšuje priestorový obsah CO2. Zatiaľ čo zvýšená vlhkosť sa viditeľne prejavuje hlavne rosením okien, plesňami a pod., zvýšený obsah CO2 a ďalších škodlivín už vidieť nie je.
Dodajme, že čerstvý vzduch obsahuje cca 300 ppm CO2 (300 molekúl CO2 v milióne molekulách vzduchu). Pri dýchaní vzduch postupne "vydýchava" až na prijateľný obsah CO2 1000 až 1500 ppm. A keď sa ale trvalo nevetrá (odporúča sa vetrať s intenzitou 15 – 25 m3 za hodinu), dosiahne obsah oxidu uhličitého vysokú koncentráciu, čo negatívne pôsobí na človeka. Následky sú: únava, nesústredenosť, bolesti hlavy, zápaly dýchacích ciest, alergie atď.
Vetranie infiltráciou
Po stáročia používaný spôsob vetrania, ktorý dokonale zaisťuje obnovu vnútorného vzduchu. Spolu s vhodným vykurovacím systémom poskytuje dobrú tepelnú pohodu. Modernou analógiou sú rôzne vetracie štrbiny, klapky, mikroventilačné polohy okenných krídiel atď., niekedy aj s možnosťou spätného získavania tepla. Týmto spôsobom sa však väčšinou znížia tepelne aj zvukovo izolačné vlastnosti okien.
Riadené vetranie
Vetranie oknami, tzv. nárazové, je nedokonalé a energeticky náročné. Z hľadiska úspor aj správneho vetrania je lepšie využiť niektorý zo systémov, ktorý sleduje relatívnu vlhkosť, príp. koncentráciu CO2 v miestnosti a otvára okná, ventilačné klapky či spúšťa ventilačný systém.
Spätné získavanie tepla
Vyššie úspory energie na vykurovanie aj chladenie budov je možné dosiahnuť použitím vzduchotechnického systému s tzv. rekuperáciou. Vo výmenníku odovzdáva znečistený vnútorný vzduch časť svojej tepelnej energie vzduchu čerstvému privádzanému zvonku. K dispozícii sú rekuperačné jednotky na zabudovanie do steny, ktoré riešia výmenu vzduchu v jednej miestnosti aj jednotky, ktoré sú schopné vetrať (ale aj vykurovať a chladiť) celý dom, ktoré umožňujú viac vetracích režimov a sú základom teplovzdušného vykurovania. Pokiaľ sa rekuperačný systém doplní o zemný výmenník dochádza k ďalšej úspore vďaka predohrevu čerstvého vzduchu v zime (až o 20 °C) a ochladeniu (o cca 10 °C) v lete. Tieto systémy sú už s úspechom prevádzkované v mnohých nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch v zahraničí aj u nás. Ich účinnosť je závislá od tzv. prievzdušnosti obvodovej obálky domu či bytu.
Ďalšou možnosťou je priviesť znečistený vzduch do výmenníka tepelného čerpadla a využiť jeho energiu napríklad na ohrev teplej úžitkovej vody. Čerstvý vzduch v tomto prípade preniká štrbinami a ďalšími netesnosťami. Vetranie musí spolu s vykurovaním, príp. aj chladením, utvárať previazaný systém s vlastným obytným priestorom a jeho užívaním.
Literatúra a zdroje:
[1] Šála, J.: Nové tepelně technické a energetické požadavky dle ČSN 73 0540-2 v praxi moderních dřevostaveb - normové požadavky., Stavebnictví a interiér č. 5/2005.
[2] Hejhálek, J.: Tepelná akumulace a teplotní setrvačnost u dřevostaveb, Stavebnictví a interiér č. 6/2005.
[3] Hejhálek, J.: Hydratační teplo krystalové vody v sádrovci jako významný akumulátor tepla. Stabilizace teploty pomocí sádrových desek?, Stavebnictví a interiér č. 2/2005.
[4] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (III), Stavebnictví a interiér č. 8/2004.
[5] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (II), Stavebnictví a interiér č. 6/2004.
[6] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (I), Stavebnictví a interiér č. 5/2004.
[7] Mathauserová, Z.: Požadavky na vnitřní prostředí budov, Stavebnictví a interiér 6/2006 str. 10
