Čo ale so stodolou a jej spomienkami? Strhnúť a stavať znova? Pôvodne to bol jeden zo zámerov. Rekonštruovať po predchádzajúcich skúsenostiach nechceli. Potom ale nazreli dovnútra a hneď vedeli, ako s ňou naložia. V stodole sa rozhodli postaviť nový dom. Jej kamenné torzo zostalo, konštrukcia bola stabilizovaná a dovnútra vložená prefabrikovaná drevostavba.
Stodolu, ktorej história siaha do obdobia tesne pred prvou svetovou vojnou, postupom času úplne pohltila okolo vznikajúca zástavba. Objekt je tak dnes ukrytý vo vnútrobloku, medzi vysokými stromami a starými tehlovými múrmi. Do neortodoxného projektu novostavby rodinného domu vnorenej do torza stodoly sa pustil mladý tím architektonického štúdia Karnet architekti pod vedením Michaela Karneta. „Od samého začiatku sme vedeli, že na pozemku určenom na výstavbu chceme zachovať a priznať existujúcu stodolu, ktorá nám vytýčila jasné mantinely pre novú stavbu. Pôdorys stodoly bol jasne daný a našťastie pomerne veľkorysý. Dispozičné riešenie sme podriadili pôvodným múrom. Tiež bolo zrejmé, že aby sme neporušili statiku alebo nenarušili základy starej stodoly, bude potrebné vybudovať dom ako ľahkú, konštrukčne úplne oddelenú drevostavbu," hovorí Michael Karnet, zakladateľ příbramského štúdia.
V prvotnej fáze realizácie sa jeho tím musel zamerať na sanáciu viac ako 100 rokov starého krehkého torza stodoly. "Kamenné múry bolo potrebné stabilizovať nadbetonávkou a miestami aj oplechovaním, aby sme ich konzervovali a zabezpečili voči degradácii. Pôvodný objekt bol očistený od všetkých nánosov omietok, prístavieb, drevených prvkov i strechy, až z neho zostalo len tehlovokamenné torzo pripravené na novú etapu. Novú, vnorenú stavbu sme umiestnili s dostatočným odstupom, aby sme kamenné múry neohrozili, vysvetľuje autor návrhu.
Realizácie vnorenej drevostavby sa ujala spoločnosť MARTINICE GROUP, s ktorou mal investor dobré skúsenosti už z predchádzajúcej spolupráce a preto ju cielene oslovil. "Výber dodávateľa nám plne vyhovoval. Chceli sme spolupracovať s niekým lokálnym, pretože pochopiť úskalia tohto projektu a hľadať bezpečné a trvalé riešenie každej novej výzvy si žiadalo veľmi intenzívnu spoluprácu," objasňuje Michael Karnet a uvádza konkrétne príklady: "Zásadnú technickú podporu zo strany spoločnosti MARTINICE GROUP sme potrebovali pri riešení krovu, stropných konštrukcií a veľkorysých presahov strechy, ktoré sme navrhli cez vrch kamenných múrov, navyše v kombinácii s pozdĺžnym vikierom v zásade po celej dĺžke domu. Inžinieri z MARTINICE si s problémom poradili, k výške pôvodnej steny navrhli šikmé podopretie krokiev presahu, čo sa ukázalo ako veľmi elegantné riešenie aj v mieste presahov pod vikiermi."
"Táto stavba pre nás bola výzvou predovšetkým z dôvodu nezvyčajnej koncepcie architektonického návrhu, ktorý počítal so zachovaním kamenného obvodového múru. My sme mali za úlohu vnoriť do tohto torza stodoly panely drevostavby. Ale práve tento nápad robil celý návrh nesmierne zaujímavým, a tak sme do toho šli,“ vysvetľuje Michal Zeman, riaditeľ realizačnej spoločnosti MARTINICE GROUP, a dodáva: „Poradiť sme si museli napríklad s ošetrením panelov, ktoré mali byť postavené pri obvodových múroch stodoly, proti vlhkosti, ktorá by mohla narušiť obvodový plášť drevostavby. riešenie pre vhodné a presné nadviazanie presahu strešného plášťa na obvodové steny stodoly tak, aby všetko bolo v pohľadovej kvalite. Komplikovaná bola aj celková statika stavby, s ktorou sme sa kvôli veľkým rozponom museli vysporiadať bez podpôr. Chceli sme, aby sa realizácia čo najviac podobala pôvodnému architektonickému návrhu a predstave investora. Na nás bolo vymyslieť také technické riešenie, ktoré by umožnilo vyhnúť sa dizajnovým kompromisom."
Stodola svojím pretiahnutým obdĺžnikovým pôdorysom rozdeľuje pozemok de facto na dve polovice – východnú a západnú. Každá má svoj charakter aj odlišné svetelné podmienky. Tento fakt zohral pri navrhovaní dispozičného riešenia vnorenej stavby zásadnú úlohu. Príchod k domu bol daný zo západnej strany. Severnú dvojicu klenutých otvorov teda architekti využili ako otvorený prístrešok na parkovanie. Hlavný obytný priestor umiestnili do južnej časti pôvodného objektu medzi druhú dvojicu klenutých otvorov, z ktorých vystupujú dve terasy: jedna západná, ktorá ústi do pokojnejšej záhrady a využíva popoludňajšie slnko a druhá východná, kde si môžete slnečné lúče vychutnať ráno a dopoludnia. Vďaka využitiu klenutých otvorov s prirodzeným čiastočným zastrešením a pohybu slnka po oblohe odpadla potreba vonkajšieho tienenia v podobe obvyklej pergoly, ktorá by narušila pôvodný objem. „Stodola má veľmi dlhú západnú a východnú fasádu. My sme hlavnú obytnú miestnosť umiestnili presne medzi dva prejazdy. Nechceli sme zasahovať do existujúcich fasád a robiť v nich nejaké ďalšie diery, pretože by sme tým mohli ohroziť konštrukciu stodoly. Preto sme využili už existujúce veľké klenuté otvory a práve do nich osadili veľké okná. Tie slúžia aj ako priechody na obe spomínané terasy. Podstatné je, že práve uprostred medzi týmito prejazdmi je situovaná kuchyňa s jedálenským stolom a hlavný obývací priestor s krbom, skrátka srdce domu. Je to zároveň aj obrovskou výhodou, pretože do domu dokážeme dostať slniečko po celý deň a zároveň sme jeho obyvateľom zaistili dostatok súkromia aj krátke cesty z jednej terasy na druhú,“ opisuje Michael Karnet výhody dispozícií.
Práve práca s prirodzeným svetlom si žiadala starostlivé plánovanie. Popri spomínaných protiľahlých terasách, ktoré poskytujú súčasne oslnené i zatienené stanovište, je v objekte navrhnutý aj rad ďalších premyslených riešení, ako do interiéru priviesť maximálne množstvo prirodzeného svetla. Napríklad vnútorné schodisko bolo umiestnené pozdĺžne v západnej časti pôdorysu, tak aby spálňa a detské izby mohli byť orientované na východ a užívatelia domu si tu mohli vychutnávať ranné slnko. Architekti tiež zámerne odsunuli vložený objem od pôvodných múrov stodoly. Jedno z okien v obývacej izbe tak mieri – zdanlivo nelogicky – priamo do kamenného múru, ale vďaka dostatočnému odstupu medzi nimi je do miestnosti privedené veľmi príjemné nepriame denné svetlo.
Pri samotnej realizácii vnoreného domu ocenili všetci zúčastnení výhody drevostavby – nielen ľahkosť konštrukcie, rýchlosť výroby a montáže, ale aj možnosť maximálnej prefabrikácie s vopred premysleným návrhom. V už pripravených paneloch drevostavieb bývajú dodatočné úpravy často problém, nie však v prípade zabudnutej stodoly. Flexibilitu do projektu vnieslo špeciálne technologické riešenie: inštalačná predstena tu predstavovala zásadnú výhodu, ktorú realizátori neraz využili pri dodatočnej úprave pozícií koncových prvkov osvetlenia, vypínačov a zásuviek. Obvodové konštrukcie sú oproti tým murovaným veľmi subtílne, čím architekti získali vo vnútornom priestore niekoľko desiatok cenných centimetrov navyše. Steny majú hrúbku len 33,3 centimetra a sú difúzne otvorené, čo umožňuje prirodzené vetranie. Svoju úlohu zohrala aj požiadavka na ekologičnosť navrhnutého systému drevostavby, ktorá bola splnená predovšetkým použitím drevovláknitej izolácie ako v konštrukcii, tak aj na fasáde.
„Veľkú pozornosť sme venovali príprave návrhu, popisu stavby, jednotlivým detailom a precíznosti vykonaných montážnych prác. Teší nás, že čas a úsilie, ktoré všetci zúčastnení príprave, výrobe a realizácii tejto zákazky venovali, prinieslo svoje ovocie, čo dokazuje spokojnosť investora. Radosť máme ale aj z toho, že sme dokázali zhmotniť aj predstavy architekta," pochvaľuje si Jaroslav Eder, vedúci technickej prípravy výroby MARTINICE GROUP, a dodáva: "Na spolupráci s architektom aj investormi najviac oceňujeme, že sme sa všetci snažili nájsť spoločnú reč a že architekt bol pri realizácii od samého začiatku. Mohli sme tak riešiť všetky úskalia navrhnutého architektonického zámeru aj prípadné konštrukčné limity. A to sa nám vďaka výbornej spolupráci všetkých zúčastnených podarilo."
„Nech si tá šupka v podobe pôvodnej stodoly pokojne ďalej žije svojim vlastným životom, nech sa napríklad niečo odlupuje, nech sa torzo postupne rozpadá… My sme pod ním schovali nový dom, ktorý nielenže spĺňa všetky nároky na súčasné bývanie, ale môže tu byť pokojne ďalších stopäťdesiat rokov," uzatvára Michael Karnet.
Zabudnutá stodola
Miesto: Dobríš
Ateliér: Karnet architekti
Autor: Michael Karnet
Dodávateľ stavby: MARTINICE GROUP
Realizácia: 2022
Zastavaná plocha: 240 m²
Úžitková plocha: 287 m²
Čítajte tiež:
