Neuveriteľných 307 prihlásených diel, 31 nominovaných realizácií, sedemčlenná medzinárodná porota a nekonečná inšpirácia - tohtoročný ročník Českej ceny za architektúru vyvrcholil 7. novembra 2024 slávnostným galavečerom, ktorý priniesol ocenenie 6 finalistov vrátane jedného hlavného víťaza. Celý večer sa opäť niesol v duchu inšpirácie a nadšenia pre architektúru a bol dôkazom, že česká moderná architektúra má čo ponúknuť. Aké projekty zaujali porotu najviac?
Víťazov vyberala porota zložená zo zahraničných odborníkov
Česká cena za architektúru prináša na výslnie tie najlepšie výsledky práce, či už od skúsených architektov alebo nových talentov, ktoré vznikli na českom území v posledných piatich rokoch. Táto súťaž je v českom kontexte jedinečná; je otvorená všetkým, ktorí chcú svoje dielo predstaviť a prihlásiť sa môžu úplne bezplatne. Všetky prihlásené diela potom prechádzajú dôkladným hodnotením, ktoré má na starosti sedemčlenná porota zložená zo zahraničných odborníkov. Prestížnu súťaž organizuje Česká komora architektov (ČKA), ktorá sa každoročne stará o to, aby sa kvalita a kreativita českej architektúry dostala do centra pozornosti nielen u odbornej verejnosti, ale aj medzi širšie publikum. Na čele tohtoročnej poroty stál grécky architekt Alexandros Vaitsos a jej členmi ďalej boli architektka Doris Wälchli (Švajčiarsko), krajinársky architekt Neil Porter (Veľká Británia), architekta a urbanistka Silja Tillner (Rakúsko), architekt Peter Moravčík (Slovensko), architektka a publicistka Adriana Granato (Taliansko) a architekt a lektor Andrius Ropolas (Litva).
Víťazom sa stala Karlovarská Koncertná sála
Za najvydarenejšiu realizáciu tento rok porotcovia Českej ceny za architektúru vybrali Koncertnú sálu v Karlových Varoch (2023), ktorej autormi sú Petr Hájek, Nikoleta Slováková a Martin Stoss z ateliéru Petr Hájek ARCHITEKTI. Ide o premyslenú kovovú skulptúru, ktorá bola vložená do dvoranov opravených Cisárskych kúpeľov a ktorá premenila pomyselné srdce celého objektu a bez preháňania sa dá povedať aj regiónu. „Fascinujúca je aj jej variabilita – zasúvacie hľadisko, nastaviteľné orchestrište a panely i zásteny, ktoré upravujú akustiku podľa aktuálnych potrieb, pričom všetky prvky sú navrhnuté tak, aby boli odolné a ľahko sa udržovali,“ zhodnotili porotcovia. Úžasná je tiež možnosť úplne zmeniť atmosféru vďaka závesu, ktorý sa dá „zatiahnuť“ pozdĺž celej fasády historickej budovy. Porotcovia víťazom pogratulovali k tomu, že „preukázali pozoruhodnú odvahu pri prekonávaní počiatočných obmedzení, vypracovali riešenia, ktoré snúbia historický kontext a požiadavky súčasnej doby a v neposlednom rade ich tiež oceňujú za to, že sa im podarilo presvedčiť majiteľa budovy o správnosti svojej kreatívnej a inovatívne vízie.“
Titul Finalista získali hala v Řevniciach aj Automatické mlyny
Porotcov zaujala aj premena budovy v centre Prahy, v ktorej sa teraz nachádzajú umelecké dielne Vysokej školy umeleckopriemyselnej a slúžia ako Technologické centrum UMPRUM (2023). Rekonštrukcia a prístavba, pod ktorými sú podpísaní Ivan Kroupa, Jana Moravcová a Tomáš Zmek z Projektového ateliéru UMPRUM je podľa slov poroty nielen úspešným architektonickým zásahom do zložitého kontextu, ale vynikajúcim príkladom toho, ako dodržiavať zásady cirkulárnej ekonomiky pomocou reaktivácie miesta v centre mesta, použitím trvanlivých a prírodných materiálov a v neposlednom rade aj flexibilite vnútorného usporiadania, ktoré umožňuje prípadné úpravy aj do budúcnosti. Medzi finalistov sa zaradila aj Športová hala Řevnice (2023), za ktorej návrhom stoja architekti Peter Sticzay-Gromski, Ján Horký a Sebastian Sticzay z ateliéru Grido, architektúra a dizajn, a tiež Adaptácia obilného sila (2023), ktorá je súčasťou revitalizovaného areálu Automatických mlynov v Pardubiciach a pod ktorou sú podpísaní autori z ateliéru Prokš Přikryl. Iniciátor záchrany Automatických mlynov a zároveň investor úpravy obilného sila Lukáš Smetana tento rok dostal aj ocenenie za výnimočný počin.
Čítajte tiež: