Plesne sú mikroskopické huby, ktoré veľmi rýchlo bujnia vo vlhkom prostredí. Pritom zvládnu pre nich aj veľmi nepriaznivé prostredie a prežívajú aj dlhodobo v extrémnych podmienkach pri teplotách od -80 °C do +90 °C. Zároveň odolávajú aj agresívnym chemickým prostriedkom: po niekoľkých aplikáciách sa totiž proti nim stávajú imúnne. Jediným riešením je pleseň natrvalo odstrániť vhodným prostriedkom v kombinácii s úplným a trvalým odstránením vlhkosti miest napadnutých plesňou a okolia.
Príbeh našej čitateľky
S manželom a dvoma deťmi bývame v dome, ktorý bol postavený na konci šesťdesiatych rokov. Od istej doby sa stretávame s veľmi nepríjemným problémom, a to s plesňou v jednej z miestností. Ide o spálňu, ktorá sa nachádza pri jednej zo severných stien domu. Čas od času sa objaví pleseň aj v kúpeľni, ale to je asi bežná záležitosť. Navyše v našej kúpeľni sa jedná najskôr vďaka podlahovému vykurovaniu o naozaj veľmi ojedinelú a sotva viditeľnú nepríjemnosť v podobe jednej či dvoch zelených bodiek raz za maximálne tri mesiace.
Celý dom postupne rekonštruujeme. V spálni nás začali plesne trápiť odvtedy, čo sme vymenili staré drevené okná, ktoré už príliš netesnili, ale stále prepúšťali do domu nejaký vzduch, za nové plastové. Tie dom veľmi utesnili. Samozrejme myslíme na dostatočné vetranie, ale v prípade postihnutej miestnosti iba vetranie nepomáha. V jarných a letných mesiacoch po plesniach nie je ani pamiatky, avšak od jesene až do jari sa okná rosia. V spálni sa u nich ráno objavujú dokonca aj kaluže vody.
Najviac problematický bol teda roh nachádzajúci sa v tesnej blízkosti pri oknách. Okrem toho práve do neho sme v tom čase postavili veľkú drevenú komodu, netušiac, že tým prispejeme k veselému bujneniu zelenej pokrývky. Za touto komodou sa zrážala voda, pravidelne sme ju museli odsúvať, vodu vytierať, miesta chytené plesňou na zadnej stene komody striekať dezinfekčnými prostriedkami. Nepomohlo ani komodu postaviť viac od steny, nepomohlo ani neustále vetranie. Preto sme celý tento proces odsúvania, vytierania a striekania dezinfekcií praktizovali vždy od jesene až do jari raz týždenne v snahe udržať miestnosť čistú a hlavne neškodnú zdraviu.
Radikálnejšie opatrenie sme museli podniknúť tento rok na jar, keď sme riešili umiestnenie izby pre dvojročnú dcéru. Rozvrhnutie priestoru a miestnosť v čase, keď sa dom staval, nebolo riešené úplne šťastne. Navyše máme k dispozícii iba dolné poschodie, horné obývajú prarodičia. Staršiemu synovi sme museli jednu miestnosť pristavať. Avšak prístavba ďalšej miestnosti už z viacerých dôvodov nebola možná. A tak ako jediné dočasné riešenie sa javilo uvoľnenie čo najväčšieho priestoru práve v spálni. Tá je totiž dostatočne veľká na to, aby časť miestnosti slúžila ako spálňa a väčšia časť ako detská izba.
Prvým opatrením bolo teda prirodzené odstránenie veľkej komody. V nej sa tento krát ľúbilo plesni najviac a bohužiaľ začala prenikať už aj dovnútra, takže som musela niektoré oblečenie z nej úplne vyhodiť.
Potom sme miestnosť celú vypratali a vymaľovali. Pod konečný náter sme použili dve vrstvy protiplesňovej farby. Tá je síce niekoľkonásobne drahšia, než farba bežná, ale vyskúšali sme to takto.
Ďalej sme si obstarali kvalitný odvlhčovač vzduchu určený do miestností do 30 metrov štvorcových schopný pojať až 12 litrov vody za deň. Tu je však zasa nevýhodou vysoká spotreba elektrickej energie, pokiaľ chceme, aby bol odvlhčovač skutočne účinný, čo znamená, že by mal byť v prevádzke takmer celý deň.
Roh miestnosti, ktorý bol najviac problematický, sme sa snažili ponechať čo najviac vzdušný a tak sme tam umiestnili iba malý detský stolček so stoličkou.
Samozrejme od jari až do jesene bolo všetko bez problémov. Ale s nástupom sychravého a chladného počasia sa začali okná opäť rosiť a môj pocit, že v miestnosti je opäť cítiť pleseň, bol oprávnený. Avšak stena spôsobujúca nám pôvodne najviac trápenia, sa javila v úplnom poriadku. Pátrali sme a pleseň si svoje miesto opäť našla. Tentoraz sa nám najskôr chcela pomstiť, že sa ju snažíme vystrnadiť, a uchytila sa na spodnej strane šuplíka, ktorý patril k dcérinej novej posteli. Píšem patril, pretože sme na nič nečakali a šuplík okamžite z miestnosti odstránili, aby priestor pod posteľou zostal vzdušný. Zvláštne bolo, že podlaha pod šuplíkom zostala bez škvrny. Na tento popud sme opäť celú miestnosť kompletne vyčistili dezinfekciou, vyprali čo sa dalo vrátane matracov, boxov na hračky atď., aj keď na nich sa žiadna pleseň zjavne nevytvorila.
Stále vetráme, odvlhčovač je niekoľko hodín denne v akcii. Lenže miestnosť slúži predovšetkým ako detská izbička, a tak je jasné, že okno tam cez tieto chladné mesiace nemôže byť otvorené a nepríjemne hučiaci odvlhčovač tiež nie je možné mať stále v prevádzke.
Celkovo tento problém predstavuje veľkú nepríjemnosť a množstvo starostí navyše. Vieme, že ako jediné skutočne účinné riešenie sa ponúka zateplenie tejto steny. Zatiaľ k tomu však ešte nenadišiel čas a súčasná finančná a ekonomická kríza rekonštrukciám tiež práve nenahráva. Je však jasné, že zateplenie domu bude v čo najbližšom čase potrebné. Premýšľame aj nad tým, či zatepliť celý dom, alebo len túto problematickú stenu, pretože sme sa stretli s názormi, že staršie domy sa celé zatepľovať nemajú. Ale to už je iná kapitola.
Názor redakcie
Téma plesní v byte je pre zdravé bývanie úplne zásadná. Každý dom by mal byť vybavený vlhkomerom a meračom CO2, ktorý automaticky spustí vetranie, ak je niekde vydýchaný vzduch (veľa CO2, povedzme nad 1200 ppmv1) alebo vlhko (blízko 100% relatívnej vlhkosti). Inými slovami, vlhkosť (obsah vodnej páry vo vzduchu) a vydýchanosť (oxid uhličitý vo vnútornom vzduchu) idú ruka v ruke. To znamená, že vysoká vlhkosť dobre signalizuje aj vydýchaný vzduch, ktorý je rovnako veľkým, avšak zdravotným problémom.
Mokré vnútorné povrchy stien odoberajú pri odparovaní vlhkosti výparné skupenské teplo, ktoré je v prípade vody 2257 kJ/kg. To znamená, že keď sa spoza skrine odparí 1 liter vody (za vzniku vodnej pary), mokrá stena o túto energiu prichádza, čím sa ešte viac ochladí! Rovnaký chladivý účinok má na vnútorné okenné zasklenie aj odpar rosy z oroseného okna.
1)Ppmv – skratka z anglického „parts per milion of volume“, slovensky molekúl (parts) vybraného plynu (tu CO2) na milión molekúl vzduchu (N2, O2, H2O vodná para, CO2 a vzácne plyny.)
Všeobecne platí, že v byte by mala byť vzdušná vlhkosť 50-60%, ako náhle je vyššia, môžu byť problémy. Napríklad potením a dýchaním uvoľníme počas jediného dňa do vzduchu až 300 g vody a napríklad štvorčlenná rodina vyprodukuje viac ako desať litrov vodnej pary denne. Tento fakt problémy s plesňami iba posilňuje.
Je to presne tak, ako píše naša čitateľka. Najúčinnejšia prevencia proti plesniam je obydlie vetrať a zatepliť. Vetranie by malo automaticky reagovať na vyšší obsah vzdušnej vlhkosti (nad 60 %) a oxidu uhličitého (nad 1200 ppm). Správne vetranie rieši aj rosenie okien na ich vnútornej strane.
Najčastejšie príčiny vzniku plesní sú práve v konštrukcii stavby. K typickým prejavom patrí opadajúca omietka a takzvané tepelné mosty2), kedy sa vlhkosť usádza pod oknami či v rôznych miestnostiach.
2) Tepelný most je miesto na obálkovej konštrukcii domu (strecha, podlaha, obvodové steny, okná), ktorým uniká z interiéru do vonkajšieho prostredia viac tepla, než je pre danú konštrukciu typické. Zvláštnym prípadom sú geometrické tepelné mosty, ktoré vznikajú tam, kde sa líšia teplozmenné plochy na vnútornej a vonkajšej strane. Typickým príkladom je nárožie alebo vrchol (vymedzený dvomi stenami a vodorovnou stropnou doskou).
Drobnejšie opatrenia, ktoré môžeme urobiť hneď, je teda už spomínané vetranie a ponechanie otvorených dverí medzi miestnosťami, pokiaľ je to možné. Vzduch môže v miestnosti voľne prúdiť. Pri plastových oknách je dobré využívať aj vetrací systém umožňujúci vetrať aj pri zatvorenom okne.
Pokiaľ však tieto opatrenia nie sú dostačujúce, ako v prípade našej čitateľky, jediným riešením je zateplenie domu zvonku. To automaticky rieši zvýšenie vnútornej povrchovej teploty obvodových stien, ale aj podstatné zníženie celoročnej tepelnej straty obvodovej konštrukcie. Až keď je starší dom kompletne zateplený (vrátane kvalitných tesných termoizolačných okien) a zároveň ochránený pred stúpaním vlhkosti podlahou, dá sa hovoriť aj o znižovaní spotreby energie v podmienkach optimálnej a regulovateľnej vnútornej teploty.
Krátkodobé riešenie
Na trhu dnes existuje veľké množstvo protiplesňových prípravkov, ktoré sa dajú bežne kúpiť. Väčšina z nich však účinkuje iba krátkodobo, pretože má len povrchový dezinfekčný a estetický účinok. Pleseň zmizne takmer okamžite, ale z podhubia vyrastie čoskoro znova. Preto je potrebné ošetrenie postihnutého miesta neustále opakovať. Okrem toho je možné, že prípravok po nejakej dobe prestane účinkovať, pretože sa pleseň „prispôsobí”.
Ako už popisovala naša čitateľka, ďalším z riešení môže byť aj náter múrov protiplesňovou farbou. Tu prípravok pôsobí viac do hĺbky, aktívne bráni prežívaniu a rozmnožovaniu plesní či baktérií. Všetky tieto prípravky by mali byť ekologické a nepredstavovať tak žiadne riziko pre zdravie. Je však zrejmé, že aj toto riešenie má iba dočasný, aj keď dlhší efekt.
Vhodným riešením môžu byť tiež už spomínané odvlhčovače vzduchu, ktoré vodnú paru premieňajú na vodu a tú potom zhromažďujú v zásobníku. Dôležité je zaobstarať si k tomu aj spomínaný vlhkomer. Vzdušná vlhkosť sa totiž rýchlo mení, záleží na počasí, vonkajšej teplote, vetraní a na tom, či kúrime a čím, ale tiež (a predovšetkým) na našej aktuálnej činnosti.
Štatistické dáta
Podľa dát štatistického úradu SR stúpla priemerná denná spotreba vody za minulý rok na 100 litrov na osobu (oproti predchádzajúcim rokom, v roku 2021 bola napr. 80 litrov). Takmer 67 % z celkového objemu spotrebuje priemerný Slovák doma. Štvorčlenná rodina tak spotrebuje v domácnosti priemerne 400 litrov vody za deň.
Áno, niečo z toho samozrejme odtečie z bytu kanálom preč, ale stále zostáva dosť vody, ktorá sa odparí priamo v byte (pri umývaní, kúpaní, dýchaní, upratovaní, zalievaní kvetín, odparovaní z ľudských aj psích, mačacích atď...tiel...) Bez kvalitného vetrania nezabezpečí ani to najlepšie stavebné riešenie domu či bytu jeho plnohodnotnú prevádzku.
Máte podobnú skúsenosť ako naša čitateľka? Pokiaľ áno, podeľte sa o ňu s nami a napíšte nám o nej do komentárov pod článok alebo priamo na email našej redakcie. My sa pokúsime vám odpovedať všetky vaše otázky a pomôcť vám problém vyriešiť.
Zdroje:
https://www.ireceptar.cz/zdravi/jak-odstranit-plisen-v-byte.html
https://abecedazahrady.dama.cz/clanek/plisen-v-byte---jak-se-ji-zbavit-a-proc-je-nebezpecna
https://ceskykutil.cz/clanek-22187-vime-jak-na-plisen-v-byte
https://www.stavebnictvi3000.cz/clanky/vydychany-vzduch-a-jak-ho-spravne-vyvetrat
