Najskôr trocha informácií z oblasti prípravy a vlastného nanášania. Drevené podlahy sa v zásade upravujú lakmi alebo olejmi a voskami, prípadne ich kombináciou. Hlavným kritériom výberu je pritom plánovaná miera zaťaženia podlahy. Musíme si navyše vždy uvedomiť, že základný materiál je drevo - prírodný živý materiál - a preto by sme sa mali k nemu náležite správať (ako z hľadiska údržby, tak aj z hľadiska úžitkových vlastností). Drevená podlaha je krásna predovšetkým svojimi prírodnými farebnými rozdielmi v jednotlivých dielcoch a hovorí sa o nej, že hreje. Nehodí sa však samozrejme pre všetky priestory a investor by mal veľmi starostlivo zvážiť finálnej voľbu materiálu.
Aký ochranný náter je vhodný práve pre vašu podlahu?
Moridlá vyberáme podľa druhu dreviny a spôsobu aplikácie. Je predovšetkým potrebné zobrať na vedomie, že morenie podlahy so sebou obnáša úpravu skutočne veľkej plochy. Hodí sa na ňu preto predovšetkým aplikovať moridlá riediteľné vodou, ale možno vyberať aj z takých, ktoré sú na báze prírodných farbív, prípadne mletých pigmentov s negatívnym vyfarbením dreva, alebo s pozitívnym vyfarbením dreva, pričom prípravok je v takom prípade väčšinou potrebné na plochu striekať ( nástrek moridiel sa používa, ak je potrebné výrazne urýchliť a zjednodušiť operáciu morenia, alebo keď sa usilujeme o čo najlepšie zjednotenie morenej plochy). Z ostatných moridiel sú zaujímavé tzv. rustikálne moridlá, ktoré sú veľmi vhodné predovšetkým pre morenie pórovitých drevín, ako je dub. Povrch pred aplikáciou musí byť samozrejme hladký, prebrúsený, suchý a zbavený prachu a iných nečistôt. U moridiel je potrebné ešte povedať, že morenie zvýrazní nielen všetky krásy dreva, ale aj chyby na dreve a nedostatky v brúsení. Moridlo nič neschová a preto nie každá drevina je vhodná na morenie. Úplne zbytočné je napríklad moriť smrek.
A ako moriť? Prípravok nanášajte širokým, objemným štetcom, prípadne hubkou alebo valčekom v smere vlákien dreva a moridlom nešetrite. Ak ide o miestnosť do cca 30 m², môžete moridlo naniesť celoplošne v podstate naraz, pretože sa predpokladá, že ho stihnete natrieť ešte pred predčasným vyschnutím povrchu. Natieranie vykonávajte čistými handrami s použitím ochranných rukavíc, počas procesu adekvátne vetrajte (avšak pozor na prievan).
Laky ponúkajú vysokú odolnosť voči oteru, podlahy nimi ošetrené sú na pohľad atraktívne a pritom nenáročné na údržbu. Je pritom možné voliť medzi rôznymi intenzitami lesku a spoľahnúť sa pritom na dobré protišmykové vlastnosti povrchu v súlade s normami.
Na drevené podlahy sú dnes v zásade používané vodou riediteľné alebo rozpúšťadlové akryluretánové, jedno alebo dvojzložkové, kyselinotvrdnúce laky a alebo UV tvrditeľné laky, ktoré sa spracovávajú iba u výrobcov veľkoplošných podlahových dielcov. Pre ich vytvrdnutie je potrebné, aby na nich pôsobilo UV žiarenie určitej intenzity a vlnovej dĺžky danej typom lampy. To je však iná kapitola. Vráťme sa k lakovaniu masívnych podláh, či už sa jedná o klasickú parketu alebo o podlahové palubovky, pričom základným predpokladom každopádne je, aby bola podlaha riadne obrúsená, prípadne opravená:
Platí, že čím viac vrstiev laku je na podlahu nanesené, tým dlhšia je zvyčajne jej životnosť. Lakovanie prebieha dvakrát až trikrát jedným lakom. Laky pre ručné nanášanie majú rôznu výdatnosť – najčastejšie 8 - 10 m2 na jeden náter. Existujú však aj laky s výdatnosťou 12 - 16 m2 na jeden náter. Na trhu sa v podstate nevyskytujú zlé materiály, môže však dôjsť k ich nevhodnému spracovaniu.
Odporúčanie: pred začiatkom práce je potrebné vykonať vlastnú skúšku, lebo výsledok je závislý tiež na brúsení, spôsobe nanášania a ďalších pracovných podmienkach. Pri spracovaní lakov je potrebné tiež dôsledne dodržiavať odporúčania výrobcov pre ochranu zdravia pri práci a životného prostredia. Verte, že neexistuje ekologický lak, existujú iba materiály, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Dokonca aj vodou riediteľné laky sú nebezpečné. Hoci vplyvom nekorektnej reklamy vzniká dojem, že sú pre životné prostredie úplne nezávadné a pri ich použití uniká do ovzdušia len minimálny objem emisných látok, je potrebné poukázať aj na nebezpečenstvo, ktoré môže vzniknúť pri čistení náradia: pri ňom sa kontaminovaná voda dostáva do kanalizácie a ďalej potom do povodia.
Lak sa nanáša štetcom alebo lakovacím valčekom v 2-3 vrstvách s mezischnutím a medzibrusom. Iba výrobca príslušného materiálu je pritom schopný určiť okamih, kedy je dobré lak prebrúsiť.
Niektoré materiály sa prebrusujú po prvej vrstve, iné až po druhej. V každom prípade hotová nalakovaná podlaha musí riadne vytvrdnúť. Pochôdzna je po cca 24 hodinách, mokré čistenie a kladenie kobercov je možné za 7 - 8 dní. Všetko je samozrejme závislé od okolitých podmienok, pri ktorých k vysychaniu dochádza. Po niekoľkých rokoch používania je potom možné povrch podlahy repasovať prebrúsením a opätovnou aplikáciou laku. Najčastejšie sa obnova povrchovej úpravy lakom vykonáva cca vždy po 15 rokoch (podľa zaťažovania podlahy).
Olejovaním dosiahneme veľmi prirodzený vzhľad dreva, ktorého kresba je touto úpravou zintenzívnená. Povrch, ak je vhodne udržiavaný, je prirodzene matný. Olejom sa ošetrujú hlavne svetlé drevá ako je jaseň či buk. Drevo napustené olejom je navyše schopné efektívne regulovať vlhkosť. Je však len minimálne odolné voči chemikáliám či stopám gumových podrážok od topánok. Olejovať drevenú podlahu sa preto neodporúča napríklad v športových halách či v reštauráciách.
Oleje sa vyrábajú v rôznych cenách a kvalitách: oleje s UV vytvrdzovaním, oleje vodou riediteľné a v neposlednom rade oleje rôzne tónované.
Postup brúsenia je pri nanášaní oleja totožný ako pri lakovaní podlahy. Olej alebo vosk sa nanáša v dostatočnom množstve ručne alebo strojom, z princípu v dvoch vrstvách s mezischnutím, poprípade s medzibrusom. Pri nanášaní sa materiál nechá vsakovať, podľa typu materiálu sa po vsiaknutí rozotrie a vytrie do sucha. Po vytvrdnutí, ktoré trvá cca 8 - 24 hodín, sa postup opakuje. Veľmi dôležité je dodržať množstvo prípravku, ktorý aplikujeme na podlahu. Ak ho bude viac, materiál môže vysychať aj niekoľko dní až týždňov. Množstvo použitého oleja sa odvíja aj od typu dreviny. U olejov existuje veľké množstvo druhov s rôznymi vlastnosťami a výdatnosťou od 12 do 100 m² na liter. Po naolejovaní sa môže plocha ešte voskovať pre zvýšenie lesku.
Záver
Lakované podlahy vyzerajú honosnejšie než olejované alebo voskované podlahy, navyše sa ľahšie udržujú. Problém nastáva v okamihu, keď sa lakujú podlahové palubovky, ktoré v priebehu svojej životnosti menia tvar a rozmery. Lak tieto zmeny (krútenie, v horšom prípade i praskanie) nevydrží aj napriek tomu, že je formulovaný ako pružný materiál a môže aj mikroskopicky prasknúť. Do trhliniek sa pri bežnej údržbe dostáva voda a podlaha sa rýchlo poškodí. Je preto lepšie lakovať len rozmerovo stálejšie podlahové dielce, buď lepené sendvičové typy, alebo správne vyzreté parkety (najlepšie z tvrdých druhov dreva), ktoré sú lepené k podkladu. U takto realizovaných podláh sú rozmerové zmeny v priebehu času minimálne. Lakovať by sa tiež nemali mäkké dreviny (smrek, borovica), pretože dochádza k rýchlemu opotrebovaniu a poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom mechanického tlaku na podlahu, ktorý na podlahu vyvíja napríklad nábytok ako stoličky či podpätky topánok a iné. Pôsobením tlaku drevina povolí a lak s ním. Väčšinou nedôjde k prasknutiu, ale poškodené miesto je veľmi ťažko opraviteľné. Naproti tomu olejované a voskované podlahy sa ľahko aj lokálne opravujú a renovujú. Ich údržba je mierne ťažšia ako u lakovaných podláh. Z tohto dôvodu je podlahu z mäkkých druhov dreva v miestach, kde je očakávaná prevádzka a nutnosť častejších opráv, lepšie opatriť olejovou a voskovou ochrannou vrstvou. Olejovanú podlahu možno totiž opraviť ľahšie a rýchlejšie, v priebehu niekoľkých hodín.
