Hydroizolácia budov

Zemná izolácia

Zemná izolácia slúži k zamedzeniu prestupu zemnej vlhkosti, chráni proti voľne stekajúcej aj tlakovej vode, a súčasne proti radónu a iným plynom. Možno ju použiť ako bariéru pri úniku ropných látok a okrem izolácie budov je vhodná aj pre izoláciu záchytných nádrží, záhradných jazierok, nádrží, bazénov a podobne.

U tohto druhu izolácie je potrebné obzvlášť presne vybrať najvhodnejší typ, a súčasne zaistiť správnu aplikáciu a presne dodržiavať technologickú kázeň a kontrolu vykonaných prác. Obzvlášť v tomto prípade nie je už možné vrátiť sa k nim bez razantných zásahov, pretože sa nachádzajú v spodných častiach stavby, ktoré sú postupne zakrývané. Podľa materiálu môžme hydroizolácie rozdeliť na asfaltové a dechtové, syntetické z plastov a gumy a ostatné, napríklad kovové či z ílových hmôt, skla a podobne. Podľa spôsobu aplikácie možno hydroizolácie rozdeliť na pokladané za studena, lepené, natavované, zvarované, pripevnené mechanicky, v prípade stierok natierané alebo striekané.

Asfaltové izolácie

Fóliu Penefol 750 je možné okrem iného použiť ako hydroizoláciu spodných stavieb na úrovni aj pod úrovňou terénu či hydroizoláciu a izoláciu proti agresívnej vode a radónu až na stredné riziko za predpokladu zvarenia fólie

Najstaršou izoláciou proti zemnej vlhkosti je isto asfalt a decht. S dechtom sa môžme stretnúť iba na starších stavbách pri rekonštrukciách, pretože tento uhoľný produkt sa už na výrobu izolácií nepoužíva. Na vytvorení dechtovej povlakovej hydroizolácie bolo spravidla použitých niekoľko vrstiev lepenky s dechtovými náterovými hmotami, vrstvy sa lepili za tepla. Oproti tomu vodotesné izolácie na báze asfaltu majú dnes asi najširšie uplatnenie. Používajú sa vo forme penetračných či klasických náterov, asfaltových stierok alebo pásov, v tomto prípade ide o izolácie z oxidovaného a modifikovaného asfaltu.

Podľa typu sa pri pokládke pásy pripevňujú k podkladu navarením cez asfaltové náterové hmoty, plošne cez dilatačné vložky, ale možno ich pokladať aj voľne za studena či ukotviť mechanicky. Modifikované asfaltové pásy sú s výhodou využívané pri izolácii stavieb proti tlakovej vode,špeciálne druhy možno použiť aj ako izoláciu proti radónu. Stále obľúbenejšie sú v tejto oblasti asfaltové pásy, ktoré v sebe spájajú vysokú pevnosť asfaltových pásov a pružnosť izolačných fólií. U nás sa používajú napríklad izolačné modifikované asfaltové pásy, ktorých vrchná strana je vybavená asfaltovou zmesou s APP (ataktický polypropylén) s vysokou tepelnou odolnosťou a na spodnej strane je na nosnej, rozmerovo stálej vložke napríklad z polyesteru a sklených vlákien nanesená asfaltová SBS zmes, ( styrén-butadién-styrén) ktorá zaistí mechanické vlastnosti pásu – rozmerovú stálosť, vysokú ťažnosť, odolnosť proti prerazeniu aj proti hydrofyzikálnemu namáhaniu. Modifikované asfaltové izolácie) hydroizolácie sa pokladajú buď voľne za studena, alebo sú určené pre natavenie.

Viac či menej nové fóliové materiály

Hydroizolačné materiály tvorené syntetickými fóliami sú samostatnou konštrukčnou vrstvou. Od izolovaných častí bývajú oddelené takzvanou vyrovnávacou textíliou. Niektoré druhy fólií je však možné lepiť do asfaltu, prípadne sú vybavené priamo asfaltovou vrstvou, ktorou sa potom lepia do asfaltových materiálov – tie sú často využívané pri rekonštrukciách striech s asfaltovou krytinou a podobne.

Z hydroizolačných fóliových materiálov sú asi najčastejšie používané nopové fólie z HDPE (vysokohustotný polyetylén, a to predovšetkým pre nízku hmotnosť, odolnosť voči agresívnym látkam a tiež pre jednoduchú aplikovateľnosť. Najčastejšie sú používané pre izoláciu obvodového muriva, základov a podláh, tiež sú vhodné k izolácii objektov proti radónu. Nopové izolácie nielen že izolujú proti spodnej vlhkosti, ale súčasne tiež umožňujú odvetrávanie pomocou takzvaného pasívneho ventilačného systému, a to vo vzduchovom priestore medzi podkladom a fóliou. Tieto fólie nie sú vhodné ako izolácie proti tlakovej vode.

Pomerne novým materiálom v oblasti zemných izolácií sú fólie z mäkčeného PVC a bezpochyby majú pre toto použitie množstvo kladov. Podklad pod týmito fóliami môže byť pri pokladaní vlhký. Vďaka určitej rozmerovej flexibilite materiálu nedôjde pri prípadnom pohybe konštrukcie k ich porušeniu, možno ju pokladať za akéhokoľvek počasia aj pri nízkych teplotách a vďaka odolnosti stačí aj v namáhaných častiach použiť iba jednu vrstvu. Niektoré typy fólií fungujú nielen ako hydroizolácia, ale súčasne tvoria pochôdznu vrstvu.

Stierkové hydroizolácie

V prehľade izolácií proti vode nesmieme zabudnúť ani na bitúmenové stierkové hydroizolácie. Ide o vodotesné izolácie z tekutých alebo pastovitých materiálov, ktoré sa nanášajú striekaním, natieraním či stierkovaním. Najviac sa používajú ako izolácie proti prenikaniu vlhkosti pri konštrukciách z betónu, pretože uzatvoria jeho povrch a zabránia tak absorpcii vlhkosti.

Fólie Lithoplast Dren je tvarovaná perforovaná fólia pre využitie v strešných záhradách. Vyrába sa v zvitkoch alebo ako doska.

Najčastejšie používanými materiály pre výrobu stierkových izolácií sú polyuretány, akryláty, nenasýtené polyestery, epoxidové živice, a ako už bolo uvedené, vyrábajú sa tiež na báze asfaltu. Tieto stierky či izolačné nátery nezvyšujú však pevnosť podkladu, sú určené primárne pre zlepšenie vodotesnosti. Stierky môžu byť jedno či dvojkomponentné, a dokonca viackomponentné – v tomto prípade majú ďalšie zložky špecifickú úlohu – môže ísť o urýchľovače či spomaľovače vytvrdenia apodobne. Izoláciu je možno aplikovať na vlhký povrch, znesie aj agresívne prostredie. Výhodou stierkových izolácií je jednoduchosť nanášania náterom alebo striekaním, nie je potrebná výrazná manuálna zručnosť ani odborné školenie pracovníkov. Po vytvrdnutí je izolácia pri bezchybnej aplikácii bez švov a škár, stierky je možné aplikovať aj na nie celkom rovný povrch, možno nimi ošetriť aj ťažko prístupné alebo veľmi zložité konštrukčné detaily a podobne. Stierkové izolácie sa dajú snadno opraviť, obvykle stačí jeden náter.

Nevýhodou je určitá náročnosť na klimatické podmienky pri nanášaní – teplota by nemala klesnúť pod 5 stupňov Celsia, pri viackomponentných stierkach je navyše potrebné dodržiavať technologický postup pri príprave a aplikácii, tiež povrch musí byť bez nečistôt, prachu, nemal by byť mastný.

Izolácie stien a striech

Parozábrany, parobrzdy, difúzne fólie

Vlhkosť samozrejme neohrozuje stavby iba odspodu. V strešných konštrukciách a u drevostavieb v stenách musíme zamedziť kondenzácii vzdušnej vlhkosti. Skondenzovaná voda by tu spôsobila zvlhnutie izolácie, dreva a ďalších konštrukčných prvkov, v dôsledku toho stratu tepelnoizolačných vlastností, ale tiež vznik plesní a nakoniec degradáciu konštrukčných materiálov. Vodou nasiaknuté prvky zvýšia objem a tiež objemovú hmotnosť, v krajnom prípade aj nad hodnotu predpokladanú statickým výpočtom a podobne. Preto sa do stien či striech vkladajú fólie, ktoré bránia prieniku vodnej pary alebo kvapalnej (napr. dažďovej) vody do konštrukcie a na iné miesta potom fólie, ktoré umožňujú, aby sa prípadná vlhkosť, keď už sa dostane do konštrukcie mohla odpariť.

Všeobecne sa pritom vychádza z predpokladu, že väčšinu roku, no predovšetkým v zime a za chladného počasia, keď najviac hrozí riziko kondenzácie vodnej pary v strešnej (stenovej) konštrukcii, je tok vodnej pary orientovaný zvnútra vykurovaného domu smerom von. Vyplýva to z veľkosti čiastočného tlaku vodnej pary, ktorý je v teplej miestnosti vždy oveľa vyšší ako vonku. Napr. v byte pri teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % je čiastočný tlak pary 1200 Pa, zatiaľčo vonku pri 0 °C a vlhkosti 100 % iba 570 Pa. Aj keď doma cítime sucho a vonku je mokro, padá sneh s dažďom, rozdiel tlakov pritom všetkom ženie paru zvnútra von. Z toho vyplýva rôzne umiestenie rôznych fólií v konštrukcii.

Parozábrana alebo paronepriepustná fólia sa umiestni na teplej, interiérovej strane tepelnej izolácie, napr. hneď za pohľadovou stenovou doskou. Jej účelom je neprepustiť do izolácie vodnú paru.

Z druhej, studenej strany tepelnej izolácie sa umiestni fólia, ktorá je podstatne priepustnejšia pre vodnú paru. Tieto fólie sú väčšinou vyrábané tak, že neprepúšťajú skondenzovanú vodu ani sneh. Jej účelom je umožniť výpar prípadnej vlhkosti v izolácii smerom von, ale aj chrániť pred prenikaním vody a snehu. Tento účel plní tzv. parobrzdy a predovšetkým paropropustné alebo difúzne fólie. U šikmej dvojplášťovej strechy funguje táto fólia aj ako poistná hydroizolácia, pretože odvádza dažďovú vodu, ktorá sa pri vetre dostane napr. pod skladanú krytinu. Všetky tieto fólie nemožno „prefúknuť”, takže celkom bránia prestupu tepla pri prúdení.

Parotesná vrstva môže niekedy vytvárať poistnú hydroizoláciu jednoplašťových striech, pokiaľ je v streche eliminovaný vznik kondenzátu a nie je teda potrebné riešiť jeho odparovanie.

Miera priepustnosti pre vodnú paru sa udáva pomocou tzv. faktoru difúzneho odporu (značka μ), ktorý udáva, koľkokrát má daná vrstva väčší odpor proti difúznemu prenikaniu vodnej pary, ako vrstva nehybného vzduchu rovnakej hrúbky. Pre parozábrany je tento faktor až μ = 500 000, pre parobrzdy cca μ = 50 000

Novým typom týchto materiálov sú fólie, ktorých faktor difúzneho odporu sa zväčšuje s rastúcou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Je možne tak rovnakú fóliu aplikovať ako na vnútornú, tak na studenú vonkajšiu stranu izolácie. Fólia s riadenou paropriepstunosťou sa viac otvorí tam, kde je vyššia relatívna vlhkosť, v zime je to vždy na chladnej strane, ktorá má byť – ako bolo už popísané – difúzne otvorenejšia.

Pokiaľ ide o materiál, parotesnou zábranou je najčastejšie plastová fólia, no môže ňou byť tiež plech, hliníková fólia či asfaltové pásy. Ako parobrzdy sú spravidla používané plastové fólie, ktorých priepustnosť je zaistená mikroperforáciou alebo poréznou mikroštruktúrou materiálu fólie. Fólie s riadenou paropriepustnosťou sa vyrábajú z polyamidov ako je Silon či Nylon.