V rôznych mestách na Slovensku už jestvujú viaceré komunitné záhrady, v ktorých sa ľudia snažia si pohodlne dopestovať zdravé potraviny vo svojom okolí (aj podľa permakultúrnych princípov). K takýmto mestám patrí napríklad Banská Bystica (komunitná záhradka), Bratislava, Kežmarok, Košice, Nitra, Piešťany, Zvolen, Špišská Nová Ves, Žilina.
Hlavnou motiváciou ľudí k členstvu v niektorej z komunitných záhrad býva túžba po vypestovaní si vlastnej zeleniny v bio kvalite a tiež spoločenský rozmer, ktorý táto voľnočasová aktivita ponúka. Umožňuje vzájomný styk osôb rôznych spoločenských skupín aj medzigeneračné stretávanie a zlepšuje tak lokálne medziľudské vzťahy, ktorým súčasná digitálna doba príliš nenahráva. Záhrady môžu slúžiť nielen jednotlivcom a rodinám, možno ich využívať aj ako vyučovací priestor pre materské a základné školy. Komunitné záhrady môžu plniť dokonca integračnú funkciu (medzi členmi sa vyskytujú aj osamelí seniori či dokonca jedinci s trestnou minulosťou). Sú tiež ideálnym priestorom pre organizovanie menších kultúrnych podujatí či osláv.
Pozemok
Čo je potrebné urobiť, aby záhrada mohla vzniknúť? V prvom rade musí organizátor nájsť vhodný pozemok, najlepšie taký, ktorý disponuje vhodnými podmienkami na pestovanie, na ktorom dochádza k adekvátnemu oslneniu, ale ktorý tiež ponúka tienisté miesta pre oddych či výsadbu tieňomilných rastlín. Pri rozhodovaní, kde budú záhony situované, sa zamerajte aj na kvalitu pôdy. Dôraz klaďte tiež na prístup k vode či možnosť výstavby akumulačných nádrží na dažďovú vodu, záhradníci sa nezaobídu ani bez prístupu k elektrickej prípojke. Pozemok je následne vhodné aspoň náznakom oplotiť, hodí sa aj uzamykateľný prístrešok, do ktorého možno ukladať rôzne náradie.
Strešná zeleň alebo komunitná záhradka na streche domu
Zaujímavou alternatívou komunitnej záhrady je strešná záhrada. Ide nepochybne o zložitejšie riešenie - strecha domu musí staticky a konštrukčne vyhovovať. Zriaďujú sa zvyčajne na novostavbách, v ktorých sa s nimi počíta hneď od začiatku projektu. Na starších budovách je možné ich zriadiť tiež, ale v takom prípade ich vzniku predchádza odborné statické posúdenie, z ktorého vyplynie, ktoré miesta strechy je možné zaťažiť a nakoľko. Je samozrejme potrebné zabezpečiť aj vhodný prístup na strechu, ktorá musí spĺňať mnoho bezpečnostných parametrov vrátane prevencie pádu z výšky. Biomasa, ktorá vzniká na strešnej záhrade, potom môže byť kompostovaná priamo v mieste vzniku, ak to dovoľuje priestor a jeho vlastnosti, prípadne ju možno odvážať a nechať likvidovať externe.
Mesto a legislatíva
Zakladateľom komunitnej záhrady môže byť či už súkromná osoba, tak mesto. Dôležité je vykonať v prvom rade prieskum v okolí miesta, ktorého sa projekt týka. Autor zámeru by mal potenciálnych záujemcov o záhradničenie zapojiť do procesu tvorby priestoru a zohľadniť ich potreby. Komunitná záhrada by mala na účely ďalšieho fungovania v ideálnom prípade získať právny štatút. Jeho najjednoduchšou formou je zapísaný spolok (skratka z.s.), prípadne zapísaný ústav (skratka z.ú.).
Ak je komunitná záhrada v súlade s územným plánom obce a vyrastie na jej pozemku, výhody z toho plynú nielen členom zainteresovanej komunity, ale aj mestu - znižujú sa náklady na údržbu verejnej zelene. Obvykle má tento typ aktivít na starosti Odbor životného prostredia, kde je potrebné požiadať o súhlas so zámerom, rokovania sa vedú tiež na Odbore správy mestského majetku.
V okamihu, kedy má vzniknúť záhrada napríklad v mestskom vnútrobloku, je potrebné vyriešiť všetky majetkovoprávne vzťahy. Záhrade by mal byť navyše vyhradený len taký priestor, ktorý nebude obmedzovať susedov, ktorí sa nechcú na záhrade podieľať. Dôvodom ich postoja môže byť napríklad snaha o zabezpečenie dostatku parkovacích miest či potreba pokoja. Ak vezmú tvorcovia záhrady tieto požiadavky do úvahy hneď na začiatku, vyhnú sa do budúcnosti možným sporom. Je vhodné zriadiť akúsi pozíciu koordinátora záhrady, ktorý je v ideálnom prípade odmeňovaný z príspevkov členov. Možno tiež najať odborného poradcu, ktorý občasne záhradu navštívi a pomôže so spornými prístupmi miestnych záhradníkov. Všetka činnosť členov je pritom udržiavaná v medziach daných prevádzkovým poriadkom záhrady (ten je tiež potrebné vypracovať ešte pred začatím prevádzky). Poriadok, okrem iného, určuje spôsob pestovania a hospodárenia, najčastejšie je zriaďovateľom vyžadované rešpektovanie ekologických princípov.
Čo by žiadnej komunitnej záhrada nemalo v ideálnom prípade chýbať
• kompostér
• vyvýšené záhony
• záhradný domček k uskladneniu náradia
• akumulačná nádrž na dažďovú vodu
• odpadkový kôš na zmiešaný komunálny odpad
• toalety
• odpočinkový priestor v tieni s lavičkami a stolmi
• pevný prístrešok pre možnosť stretávania sa a odpočinku (napr. v prípade nepriaznivého počasia)
• hracie prvky pre detských návštevníkov
Zelené ostrovy a biodiverzita
Akákoľvek záhrada samozrejme prispieva k minimalizácii efektov takzvaného mestského tepelného ostrova. Zeleň znižuje lokálnu teplotu v centrách obcí a miest v lete, udržuje vyššiu vlhkosť vzduchu či napomáha zadržiavať väčšie množstvo dažďovej vody v mieste jej dopadu. Zeleň tiež láka hmyz a vtáky, ktorým poskytuje útočisko či potravu. Pozitíva, ktoré komunitné záhrady prinášajú v smere k životnému prostrediu, sú ešte podporené napríklad kompostovaním, vďaka ktorému ubúda bioodpadu, ktorý by inak končil na skládkach.
Malá ukážka z komunitných záhradiek v Čechách
Správu o tom, že budú založené nové minizáhradky vo forme vyvýšených záhonov v sídliskovej zástavbe, priniesol nedávno aj Odbor kancelárie primátora Mesta Frýdek - Místek. Realizované budú medzi panelovými a radovými domami na niekoľkých miestach. Vznikať môžu následne aj na iných plochách verejnej zelene vo vlastníctve mesta, o ktoré ľudia prejavia záujem. Vyvýšené záhony budú vyrobené z dreva a naplnené zeminou, občania si ich budú môcť od mesta prenajať za 400 KČ (15 Eur) na rok.
„K minizáhradkám na sídliskách sa môžu niektorí stavať skepticky. Avšak verím, že ľudia z bytových domov uvítajú možnosť vypestovať si pod oknami vlastnú zeleninu alebo kvety. Navyše si trúfam povedať, že spojíme príjemné s užitočným. Záhradkárčenie spája ľudí. Verím, že okrem zdravých a voňavých výpestkov bude možné pestovať aj vrelé susedské vzťahy, ktoré spolu s upraveným okolím prispievajú ku spokojnejšiemu bývaniu. A minizáhradky určite prispejú aj ku kultivácii verejného priestoru a pomôžu premeniť nevľúdne a neosobné vnútrobloky a dvorce v príjemný priestor lákajúci na relaxáciu i stretávanie," povedal námestník primátora Radovan Hořínek s tým, že na výrobu a inštaláciu minizahrádiek, vrátane dovozu zeminy, je vyčlenených v rozpočtu 300 000 korún (v prepočte cca 11 500 Eur), znamená, že po meste môže byť nainštalovaných až šesťdesiat štvorcových minizáhradiek.
Mestská zeleň v našich obciach
Podobných záhrad ako je v Čechách, je aj u nás na Slovensku už celkom dosť. Vzrastenou zeleňou sa pýši napríklad komunitná záhrada v Bratislave, Nitre alebo neďaleko Zvolena (Zaježová). V Nitre sa skupina zanietených ľudí rozhodla z bývalej čiernej skládky a kalového poľa urobiť verejný parčík s názvom Hidepark. Nitrančania tu trávia voľný čas, konajú sa tu kultúrne podujatia, a dokonca je jeho súčasťou aj komunitná záhrada, v ktorej začali s pestovaním zeleniny. Bratislavská platforma Vnútroblok zmapovala nepoužívané priestory v Starom Meste, ktorých rozloha prekvapivo dosiahla 50 hektárov. Dočasnosť využívania takéhoto priestoru rieši Vnútroblok konceptom mobilnej záhrady, ktorá sa v prípade potreby môže celá presťahovať na iné nevyužité miesto. Prvú mobilnú záhradu vybudoval Vnútroblok spolu s dobrovoľníkmi z radov susedov na Sasinkovej ulici v Bratislave.
Menej byrokracie = viac tvorivosti a nadšenia
Jediný aspekt trendu, ktorý autorka článku vidí ako negatívny, je snaha verejnej správy tieto tendencie čím ďalej, tým viac regulovať. Komunitné záhradničenie je nepochybne nadmieru prínosné, ale v okamžiku, keď budú za účelom jeho usmerňovania vznikať nové úradnícke pracovné miesta a dochádzať k dohľadu či kontrolnej činnosti, dôjde časom k logickému útlmu aktivít tohto typu.
Súvisiace články:
Trvalé bývanie na chate bolo možné vďaka zberu dažďovej vody ako jediného zdroja
Záhradná klenutá pivnica
Svojpomocná stavba záhradnej pivnice pomocou prefabrikovaných betónových segmentov
Bývanie na chate či chalupe sa stáva realitou. Ako si ale v odľahlejších oblastiach zabezpečiť plný komfort v podobe dostatku elektrickej energie, tepla a vody?
Dažďová voda - cesta k úspore aj nezávislosti
