Plesne sú mikroskopické huby veľmi rýchlo bujniace vo vlhkom prostredí. Pritom zvládnu aj veľmi nepriaznivé prostredie a prežívajú dlhodobo v extrémnych podmienkach pri teplotách od –80 °C do +90 °C. Bohužiaľ môžu spôsobiť množstvo problémov, vrátane zničeného nábytku či zdravia. Spôsobujú napríklad bolesti hlavy, alergie alebo ochorenie dýchacích ciest.
Všetko má pôvod vo vlhkosti, cirkulácii vzduchu a povrchových teplotách. Ideálna vlhkosť vzduchu v interiéri sa pohybuje okolo 40-60%. Pri vyšších vlhkostiach, teda nad 60%, rastie riziko zrážania pary a s tým spojený vznik plesní. Voda kondenzuje na najstudenších miestach, kde relatívna vlhkosť dosiahne 100%, aj keď v iných častiach miestnosti je menej. Kedy k tomu budú podmienky ukazuje výpočet Rosenie okien v byte a kedy nastane.
Nadmerná vlhkosť môže byť spôsobená nielen vonkajšími vplyvmi (porušená hydroizolácia, zatekanie atď.), ale aj bežnou prevádzkou domácnosti (napr. varením, sprchovaním, sušením bielizne). K typickým prejavom patrí mokrá omietka v rohoch alebo orosené rámy okien v miestach s vysokými únikmi tepla. Tieto povrchy sú chladnejšie a vodná para zo vzduchu z miestnosti tu kondenzuje. Často ide o miesta, kde nízka povrchová teplota je tiež spôsobená zlou cirkuláciou vzduchu, teda rôzne medzery, škáry, rohy a miesta za nábytkom. Kondenzujúcu vlhkosť môžeme regulovať predovšetkým pravidelným vetraním (zníženie relatívnej vlhkosti) a vykurovaním (ohriatie priestoru a povrchov).
Všeobecné odporúčania a fakty
Téma plesní v byte je pre zdravé bývanie úplne zásadná. Každý dom by mal byť vybavený vlhkomerom a meračom CO2, ktorý automaticky spustí vetranie, ak je niekde vydýchaný vzduch alebo vlhkosť. Inými slovami, vlhkosť zapríčinená nedostatočným vetraním a vydýchanosť (oxid uhličitý vo vnútornom vzduchu) idú ruka v ruke. To znamená, že vysoká vlhkosť väčšinou signalizuje aj vydýchaný vzduch, ktorý je takisto veľkým, avšak zdravotným problémom.
Pri vysúšaní mokrých vnútorných povrchov stien je potrebné kvapalnej vode pri odparovaní dodať skupenské teplo výparné, ktoré je v prípade vody 2257 kJ/kg. To znamená, že keď sa spoza skrine odparí 1 liter vody (za vzniku vodnej pary), mokrá stena o túto energiu prichádza, čím sa ešte viac ochladí! Rovnaký chladivý účinok má na vnútorné okenné zasklenie aj odpar rosy z oroseného okna. Preto je pri vysúšaných miestach potrebné zaistiť cirkuláciu vzduchu a vyššiu teplotu. Zopakujme, že v byte by mala byť vzdušná vlhkosť 40–60 %, hneď ako je vyššia, môžu byť problémy. Napríklad potením a dýchaním uvoľníme počas jedného dňa do vzduchu až 300 g vody a napríklad štvorčlenná rodina vyprodukuje viac než desať litrov vodnej pary denne. Táto skutočnosť problémy s plesňami len posilňuje.
Drobnejšie opatrenia, ktoré môžeme urobiť hneď, spočívajú v už spomínanom vetraní a ponechaní otvorených dverí medzi miestnosťami, pokiaľ je to možné. Vzduch môže v miestnosti voľne prúdiť. Pri plastových oknách je dobré využívať aj privetrávací systém umožňujúci vetrať aj pri zatvorenom okne. Od problematických miest na stenách je vhodné vzdialiť nábytok, čím sa k nim so vzduchom dostane viac tepla.
Ak sa zráža na povrchoch voda aj pri relatívnej vlhkosti okolo 50 %, potom nestačí obydlie vetrať, ale treba ho zatepliť. To automaticky rieši zvýšenie vnútornej povrchovej teploty obvodových stien, ale aj podstatne znižuje celoročné tepelné straty obvodovými konštrukciami. Rovnaký prípad sú okná s nevyhovujúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami. Aj tie zostávajú v zimnom období na povrchu príliš chladné a zráža sa na nich voda.
Až keď je starší dom kompletne zateplený (vrátane kvalitných termoizolačných okien) a zároveň ochránený pred stúpaním vlhkosti podlahou, dá sa hovoriť aj o znižovaní spotreby energie v podmienkach optimálnej a regulovateľnej vnútornej teploty.
Rady a tipy ako predísť okamžite plesniam
Prvou zásadou je odstránenie potenciálnych zdrojov nadmernej vlhkosti. Pleseň v kúpeľni či kuchyni obvykle spôsobuje zrážanie vodnej pary. Predídete jej pomocou odvetrania, prípadne digestora.
Sušenie bielizne je potrebné presunúť do miestnosti s dobrou cirkuláciou vzduchu. Izbové rastliny je vhodné rosiť opatrne - voda sa nesmie dostať na okolité steny a plochy.
Kľúčovú úlohu zohráva pravidelné vetranie, ktoré sa nevypláca podceňovať. Vetrajte rýchlo, ale intenzívne s oknami dokorán. Zaistíte tak rozprúdenie vzduchu miestností a odvod prebytočnej vlhkosti. Samotná mikroventilácia nie je v zimných mesiacoch taká efektívna. Suchý vonkajší vzduch sa pri nej totiž mieša s odchádzajúcim vnútorným a prenáša sa aj vlhkosť.Steny musia dýchať! Môžu to byť obývacie steny, pohovky alebo závesy, ktoré bránia prirodzenej cirkulácii vzduchu v interiéri. V ideálnom prípade nechajte medzi nábytkom a stenami aspoň 20 centimetrov priestoru. Umožníte tak voľné prúdenie vzduchu, a pleseň to bude mať opäť o niečo ťažšie. Na škodu nie je ani používanie ventilátora, ktorý sa o cirkuláciu vzduchu postará.
Krátkodobé riešenie predstavujú protiplesňové prípravky, ktorých je dnes na trhu celé množstvo. Väčšina z nich však účinkuje len obmedzene, pretože má iba povrchový dezinfekčný a estetický účinok. Pleseň zmizne takmer okamžite, ale z podhubia vyrastie čoskoro znova. Preto je potrebné ošetrenie postihnutého miesta neustále opakovať. Okrem toho je možné, že prípravok po nejakej dobe prestane účinkovať, pretože sa pleseň „prispôsobí“.
Ďalšou možnosťou môže byť aj náter múrov protiplesňovou farbou. Tu prípravok pôsobí viac do hĺbky, aktívne bráni prežívaniu a rozmnožovaniu plesní či baktérií. Všetky tieto prípravky by mali byť ekologické a nepredstavovať tak žiadne riziko pre zdravie. Je však zrejmé, že aj toto riešenie má iba dočasný, aj keď dlhší efekt.
Vhodné môžu byť aj odvlhčovače vzduchu. Tie vodnú paru premieňajú na kvapalinu a zhromažďujú ju v zásobníku. Nutné je zaobstarať si k nim aj vlhkomer. Vzdušná vlhkosť sa totiž rýchlo mení, záleží na počasí, vonkajšej teplote, vetraní, na tom, či a čím kúrime, ale tiež (a predovšetkým) na našej aktuálnej činnosti.
Štatistická zaujímavosť na záver
Podľa dát štatistického úradu je priemerná denná spotreba vody Európana viac než 140 litrov na osobu, na Slovensku je to okolo 90 litrov na osobu. Takmer 67 % z celkového objemu spotrebuje priemerný Slovák doma, čo u štvorčlennej rodiny znamená okolo 360 litrov vody za deň!
Áno, niečo z toho samozrejme odtečie z bytu kanálom preč, ale stále zostáva dosť vody, ktorá sa odparí priamo v byte (pri umývaní, kúpaní, dýchaní, upratovaní, zalievaní kvetov, odparovaní z ľudských i psích, mačacích atď. tiel... ). Bez kvalitného vetrania nezaistí ani to najlepšie stavebné riešenie domu či bytu jeho plnohodnotnú prevádzku.
