Je potrebné si uvedomiť, že zateplenie budovy v prípade rekonštrukcie aj novostavby je pomerne náročný technologický proces, ktorý má svoje úskalia a ktorý bohužiaľ vytvára bohatý priestor pre chybné riešenia. Projekt zateplenia fasády, ktorý okrem iného rieši polohu rosného bodu a ktorý by mal byť samozrejmosťou, je vzácnou výnimkou. A aj s dobrým projektom nemáme istotu správnej realizácie. Dôkazom môže byť napríklad to, že odkrytie starších nesprávne vykonaných fasád šokuje množstvom plesní, pre ktoré môže byť priestor medzi murivom a fasádnymi izolačnými doskami optimálnym životným prostredím.
Dodatočné zateplenie budovy nie je našťastie jedinou odpoveďou na zvyšujúce sa požiadavky na tepelnú ochranu budov. Dnes už poznáme a vieme vyrobiť materiály, ktoré sú schopné náročným požiadavkám na tepelnú ochranu vyhovieť aj bez zateplenia.
Systémové riešenie jednovrstvej tepelnoizolačnej konštrukcie z materiálov Ytong umožňuje stavbu nízkoenergetických aj pasívnych domov. V porovnaní s bežným dodatočným zateplením vyniká jednoduchou výstavbou bez rizika tepelných mostov, elimináciou zrážania vody pod izoláciou aj priaznivou cenou.
Jednovrstvá tepelnoizolačná konštrukcia
Výrobca materiálu Ytong, spoločnosť Xella CZ, takéto riešenie ponúka. Okrem zateplovacieho systému využívajúceho minerálne tepelnoizolačné dosky Multipor, vyvinul výrobca Ytongu murovacie tvárnice, ktoré v hrúbke 450 mm vyhovejú požiadavkám pre veľmi náročný segment výstavby nízkoenergetických domov. V hrúbke 500 mm sú tieto murovacie prvky vhodné pre stavbu pasívnych alebo nulových rodinných domov.
Pasívny dvojdom v Brne-Slatine
Jedným z projektov, ktorý preveril vhodnosť a komplexnosť materiálu Ytong pre stavbu pasívnych rodinných domov, je projekt dvojdomu v pasívnom štandarde v Brne-Slatine. Základným nevyhnutým predpokladom výstavby v tomto vysokom štandarde je ponuka systémového riešenia, ktorá vylúči riziká vzniku tepelných mostov. Murivo pasívneho domu musí vykazovať nielen potrebný tepelný odpor, ale musí mať tiež potrebnú hmotnosť, aby odolávalo letnému prehrievaniu a tým vylúčilo potrebu chladenia. Tomu napomáha tepelne aktivovaná konštrukcia stropu a základovej dosky, ktorá vystačí vďaka minimálnym tepelným stratám s teplotami povrchu o hodnotách cca 22 °C. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je vzduchová nepriezvučnosť plášťa budovy, ktorá priamo súvisí so stratami vetraním a preveruje sa v závere stavby skúškou tesnosti Blower door. Pre dotácie v rámci programu Zelená úsporám nemôže dôjsť pri pretlaku alebo podtlaku 50 Pa k objemovým zmenám nad 60 %.
Blower door
Blower door test je detekčná metóda na zisťovanie vzduchotesnosti plášťa budovy a na lokalizáciu prípadných netesností. Slúži k overovaniu kvality stavieb a predovšetkým u drevostavieb alebo pasívnych domoch tvorí dôležitý ukazovateľ celkovej energetickej náročnosti budovy.
Samotné meracie zariadenie pozostáva z ventilátora veľkého priemeru osadeného vo dverách (alebo v okne) v obvodovej stene, pomocou ktorého je vytvorený v budove podtlak aj pretlak. Následne je meraná intenzita výmeny vzduchu n50. Pre nízkoenergetické domy je požadované n50 ≤ 1,5 h-1, pre pasívne n50 ≤ 0,6 h-1.
Pri stavbe dvojdomu v Brne-Slatine realizovanej z materiálov Ytong Theta hrúbky 500 mm boli pri jednotlivých budovách namerané hodnoty 20 a 22 %. Tento vynikajúci výsledok má na svedomí štruktúra materiálu Ytong, ktorá je homogénna a neobsahuje žiadne dierovanie či otvory.
Ročná energia potrebná k vykurovaniu týchto budov je 14 kWh/m2/rok. Celková dotácia v rámci programu Zelená úsporám bude 1,170 mil Kč (cca 42 567 125,08 Eur – vypočítané aktuálnym kurzom k 17. 04. 2015) čo pokryje 20 % realizačných nákladov.
Je potrebné dodať, že stavba bola realizovaná svojpomocne, čo napovedá, že jednovrstvé murivo Ytong, známe svojou rozmerovou presnosťou a jednoduchou opracovateľnosťou, je pre tento spôsob výstavby ideálnym riešením. V tejto súvislosti neprekvapí ani dĺžka výstavby obidvoch budov, ktorá bola šesť mesiacov.
