Skutočnosť, že dnešná ľudská civilizácia a architektúra (vrátane našej, európsko-americkej) je na kameni a tehle doslova založená, musí zaznamenať aj ten, komu pálená tehla a tradičné murovanie nevonia. Stačí, keď človek občas vyrazí na poznávací výlet či zájazd typu mestá – hrady – zámky. Sústreďme sa však na to, čím tehla priťahuje staviteľov a architektov dnes.
Materiál ohľaduplný k životnému prostrediu
Tehly sa vyrábajú pálením tehliarskej hliny sformovanej do požadovaného tvaru, a to pri teplotách okolo 900 °C. Tehliarske hliny sa nachádzajú prakticky po celom území Českej republiky. Z geologického pohľadu ide o treťo alebo štvrtohorné usadeniny a naplaveniny vzniknuté zvetrávaním hornín. Ich hlavnou zložkou sú ílovité minerály (kaolinit, illit, montmorilonit a ďalšie), ktoré zabezpečujú plasticitu – po zmiešaní s vodou ich je možné formovať do požadovaného tvaru. Po vysušení a vypálení nadobúdajú predovšetkým zvýšenú pevnosť a trvanlivosť.
Pre prírodu nie je tehla cudzorodým materiálom. Vystavená dlhodobému pôsobeniu vlhkosti a mrazu by sa vo voľnej prírode opäť zvetrala. Po demolácii starého tehlového domu je možné pôvodné pálené tehly buď znovu použiť, rozdrviť na tehlový recyklát vhodný do zásypu na nových stavbách alebo ich je možné rozomlieť na antuku. Tú, pokiaľ nevyužijeme k výstavbe alebo údržbe vonkajších športovísk, môžeme vrátiť prírode, zmiešať s pôdou apod.
Nízka uhlíková stopa
Skúšky v rámci tzv. environmentálneho prehlásenia o produkte (Environmental Product Declaration – EPD) ukázali, že ekologická záťaž pri výrobe pálených tehál a výstavbe tehlových domov patrí k najnižším spomedzi stavív vrátane výrobkov a stavieb z dreva. Platí to aj napriek energeticky náročnému procesu výpalu tehál. Uhlíkovej stope, tzn. spotrebe energie vyrobenej z fosílnych zdrojov (z uhlia, ropy, zemného plynu), ktorých horením vzniká oxid uhličitý, pripisujú politici aj nimi platení „vedci” vinu za tzv. globálnu klimatickú zmenu (kedysi globálne otepľovanie).
Vysoká kvalita a trvanlivosť tehlových stavieb
V USA, kde podobne ako aj v Českej republike – býva náročné len tak pohľadom zvonku rozoznať ťažkú stavbu od ľahkej. Majitelia tehlových stavieb však často nechávajú neomietnutý malý kúsok muriva na viditeľnom mieste, aby si okoloidúci všimli tehlovej podstaty domu. Tým chcú ukázať,že žijú vo výnimočnom dome.
Tehlový dom je v podstate ťažký kamenný dom. Nehorí, pod náporom vetra sa nezachveje, nevŕzga, drží stabilne a pevne na zemi.
Tehlové múry, stropy, fasádne obklady a strešné krytiny vydržia stovky rokov aj viac, niektoré pretrvajú aj veky. Stavebne a architektonicky dobre zhotovená stavba takmer nestarne. Zasadená do časového a priestorového kontextu môže so svojim vekom dokonca rásť na cene, každopádne si ale dlho drží svoju hodnotu, ktorá nepodlieha inflácii.
Pobytová klíma
Nie je náhoda, že sa ľudia už dávno pred našim letopočtom snažili stavať z kameňa, hliny a neskôr hlavne z tehál, aby tak nahradili drevené a slamené príbytky. Jedným z dôvodov bola a stále aj je hodnota nazývaná príjemné bývanie, odborne pobytová klíma tehlových stavieb. Tento vplyv pálených aj nepálených tehál na príjemné vnútorné prostredie pre človeka bol už aj vedecky preukázaný.
Tehlový dom všeobecne chráni svojich obyvateľov pred vonkajším horkom, chladom, v našom podnebnom pásme pred obidvomi. Pôvodne k tomu slúžila vysoká tepelná akumulácia tehál, ktorá má teplotne stabilizujúci účinok. Ak je napríklad v lete vonkajšia priemerná 24hodinová teplota 25 °C, udržuje si tehlový dom aj bez klimatizácie vnútornú teplotu približne na tejto úrovni, aj napriek tomu, že je v noci 15 °C a počas dňa 35 °C. Navyše pribudli aj vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti špeciálnych pálených tehál, ktoré sú dnes hodnotené ako tepelná izolácia. Ich termoizolačné vlastnosti ešte významne posilnili teplotne stabilizačný efekt a priniesli tiež podstatné úspory za zimné vykurovanie domu.
Tehlový dom je tichý dom. Jeho steny pohlcujú zvuk a ten sa potom nešíri ani zvonku do domu, ani medzi miestnosťami vo vnútri domu. Zvuk sa tu šíri hlavne rôznymi štrbinami a netesnosťami, tzn. vzduchom (vzduchová priezvučnosť).
Jednoduchosť tehlových domov
Príroda sa vyžíva v jednoduchosti. To sa týka aj tepelnej techniky tehlových domov, ktorá najviac funguje v prospech užívateľov práve vtedy, ak sú obvodové konštrukcie jednoduché.
Prirodzená snaha o jednoduchosť tehlovej výstavby viedla k vzniku tepelnoizolačných tehlových blokov. Tými je možné stavať obvodové múry s vysokou tepelnou izoláciou, a to klasickou rýchlou a obľúbenou jednovrstvovou technikou murovania. Tu platí dvojnásobne, že v jednoduchosti je sila. Snaha o skomplikovanie kvalitného jednovrstvového muriva dodatočnými vrstvami tepelnej izolácie, lepiacimi vrstvami a povrchovými farbami (na jednom mieste parotesnými, na druhom zasa paropriepustnými) atď. môže síce priniesť žiadaný výsledok, ale takisto aj mnoho rizík. Aj keď si stavebná firma nepomýli vedrá s lepidlami a nepozmení navrhované izolácie, ani tak nikto netuší, či budú lepidlá a izolácie slúžiť tak, ako predpokladá návod a návrh. Stavba potom môže rýchlo starnúť a vyžadovať opravu, v horšom, ale v žiadnom prípade vzácnom prípade, môže trpieť vlhkosťou. Riziká sa týkajú aj ľahkých stavieb s funkčnými fóliami. Samotné fólie a ešte viac ich spoje (realizované samolepiacou páskou) bývajú málo trvanlivé a steny rýchlo strácajú nevyhnutnú tesnosť.
Energetická účinnosť tehlových domov
Priaznivci tradičného tehlového murovania očakávali, že pálená tehla zareaguje aj na najprísnejšie novodobé tepelno-technické požiadavky na budovy. Spočiatku to ale vyzeralo, že sa s tradičným jednovrstvovým murovaním ani nepočíta. Dielňa českých akademikov a normotvorcov rozpitvávala a lokalizovala do našich podmienok koncept pasívneho domu podľa profesora Feista a ako vzorové príklady uvádzala a pilotne realizovala hlavne drevostavby s trámovými obvodovými stenami vyplnenými izoláciami a fóliami. Asi sa zdali byť ekologické alebo sympatické. Verejnosť však tento dej sledovala s rozpakmi – nie každý túži po takomto dome.
Situáciu vyriešili samotní tehliari. Hneď dvaja výrobcovia prišli po krátkej dobe po sebe s tehlovou tvárnicou s dutinami vyplnenými tepelnou izoláciou. Tradičným jednovrstvovým murovaním bolo možné docieliť súčiniteľa prestupu tepla hlboko pod úroveň 0,18 W/(m2·K),čo predstavuje normovú požiadavku pre ťažké obvodové murivo pasívneho domu. Tehliari tým otvorili cestu k pasívnemu domu pre širokú verejnosť, ktorá je zvyknutá na jednoduchú, tzv. jednovrstvovú tehlovú výstavbu. A hlavne prispeli k upokojeniu pobúrenia medzi zástancami rôznych stavebných systémov.
Energetické perspektívy tehlových domov
Z vhodného, jednovrstvového termoizolačného tehlového muriva je možné pomerne ľahko postaviť bežný úsporný, nízkoenergetický, ale aj pasívny dom. Alebo energeticky celkom sebestačný. Ďalšie vylepšovanie tohto muriva dodatočnou izoláciou (ETICS) sa už nevypláca. Dôkaz oprieme o známy koncept pasívneho domu, bez toho, aby sme ho niekomu nútili.
Zoberme si, že máme dom s výmerou podlahovej plochy 100 m2 s jednovrstvovým obvodovým tehlovým múrom so súčiniteľom prestupu tepla U = 0,15 W/(m2·K). Norma hovorí, že od súčiniteľa muriva U = 0,18 W/(m2·K) nižšie je možné postaviť pasívny dom. Pre nás je dôležité, že ten má celoročnú potrebu tepla na vykurovanie do 20 kWh/m2 × 100 m2, tzn.2 000 kWh [1]. VVyjadrené v peniazoch je to 4 600 Kč/rok (cca 170 eur/rok) pri tarife elektriny 2,30 Kč/kWh (cca 0,08 eur/kWh). Pritom obvodovým murivom uniká len zlomok celoročných strát tepla (zvyšok pripadá na okná, strechu a podlahu) a ten sa v prípade nášho lepšieho tehlového múru s U = 0,15 W/(m2·K) ešte zmenší.
Dodatočným zateplením už nie je možné ušetriť viac, než len spomínaný zmenšený zlomok. Podrobnejší výpočet podľa [2] hovorí, že ním zrazíme poplatky za vykurovanie len o 500 Kč/rok (cca 19 eur/rok). Pri jednotkovej cene holého zateplenia (EPS 100 mm vr. dopravy, bez omietok) 320 Kč (cca 12 eur)/m2 [3] a pri ploche obvodovej steny 120 m2 zaplatíme 38 400 Kč (cca 1417 eur). Návratnosť takejto investície je viac ako 75 rokov a pri životnosti zateplovacieho systému 25 až 30 rokov je zrejmé, že sme investovali a pritom sme aj prerobili.
Sebestačný dom
V dobre zateplených domoch prevyšujú celkové výdaje za energie na prevádzku domu aj domácnosti niekoľkonásobne výdaje len na vykurovanie. Preto od istej úrovne tepelnej izolácie prináša ďalšie zateplovanie už len straty, a tak sa naša pozornosť zameriava na zníženie celkovej spotreby energie, hlavne tej, za ktorú platíme. K slovu preto prichádza technicky a užívateľsky vyspelejší nástupca pasívneho domu a tým je energeticky sebestačný dom. Ten zo Slnka či biomasy a pomocou technických prostriedkov (termické kolektory, slnečné elektrárne, batérie, kotle na biomasu ap.) vyrába teplo, ohrieva vodu a vyrába elektrinu nielen pre ohrev, vykurovanie či chladenie, ale pre všetky spotrebiče, ako napríklad kuchynská technika, televízia, vysávače, práčky, umývačky, sekačky na trávu a rôzne iné nástroje v dielni a pod. Účinnosť elektrického ohrevu alebo chladenie zvyšuje tepelné čerpadlo.
Sebestačný dom nepotrebuje v ideálnom (tehlovom) prípade ani energetickú prípojku (elektrina, plyn) keď tak len ako zálohu. Tým šetrí oveľa viac platenej energie, než pasívny dom a ešte niečo navyše. Majiteľ takéhoto domu väčšinou veľmi aktívne prispôsobuje svoju spotrebu aktuálnemu počasiu, aby čerpal z rozvodových sietí minimum, najlepšie nič. Je však očividné, že to má zmysel.
Záver
Tento príspevok pripomína, že tehlové murivo nielenže sprevádza ľudskú civilizáciu od antiky (možno od praveku) až po súčasnosť, ale ukazuje tiež na vyspelosť dnešných nositeľov tehliarskeho remesla, ktorí riešia skutočné, nielen výpočtové či fiktívne potreby užívateľov tehlových domov. A čo sa týka zemskej klímy, tehliari prostredníctvom vysoko sofistikovaných výrobkov svojim zákazníkom ponúkajú priestor pre čerpanie takmer nekonečného zdroja obnoviteľnej energie zo Slnka, ktorá nevyvoláva globálne otepľovanie, je celkom zdarma a dáva tak slobodu ľuďom a to už aj na úrovni rodín a jednotlivcov.
Literatúra:
[1] Pasivní dům v číslech, www.stavebnictvi3000.cz/c3533.
[2] http://vytapeni.tzb-info.cz/tabulky-a-vypocty/47-potreba-tepla-pro-vytapeni-a-ohrev-teple-vody
[3] Ceník zednických prací, www.cenikyremesel.cz.