Bratislavský areál Cvernovka, do ktorého pradiareň aj silocentrála patrili, bol postavaný na začiatku dvadsiateho storočia. Komplex, ktorý prežil obe svetové vojny, bol vybudovaný podľa návrhu Dávida Valentina Junka, cisársko-kráľovského stavebného radcu a mestského stavebného majstra z Viedne. Stavebné dielo bolo dokončené v roku 1905. Všetky dodávky vtedy zabezpečila firma Pittel Brausewetter, známa pre svoj experimentálny prístup či používanie cementu. Čoskoro po svojom otvorení sa pradiareň stala najväčšou bratislavskou priemyselnou spoločnosťou. Komplex vtedajšej Zwirn Fabrik tvorilo celkom osem budov, spracovávaná v ňom bola napríklad aj vzácna bavlna importovaná z Uzbekistanu či Tadžikistanu. Vyrábala sa tu priadza a farebné nite určené najmä pre rakúsko-uhorský a následne aj československý trh. Spočiatku bola továreň vybavená strojmi na parný pohon.
Zlatá výrobná éra fabriky trvala až do roku 1949. V šesťdesiatych rokoch potom boli objekty podrobené necitlivej prestavbe, ktorá okrem iného upravila niektoré typické pôvodné architektonické prvky. Na prelome tisícročí potom došlo k ukončeniu výroby a začalo obdobie chátrania budov. Po vyhlásení pradiarne za súčasť slovenského kultúrneho dedičstva v roku 2007 sa stala prechodným útočiskom predstaviteľov kreatívneho priemyslu, vznikli tu výstavné a tvorivé priestory. V posledných štyroch rokoch tu potom prebiehali intenzívne stavebné práce.
Nová štvrť aj atraktívne námestie
Vďaka šetrnému prístupu investorov a developerov (spojenie YIT Slovakia a RSJ investments) bolo zachované 120 rokov histórie. Štyri roky stavebných prác zahŕňali nielen rekonštrukciu, ale tiež rozsiahle čistenie areálu. Realizácia návrhu projektu bola na základe výberového konania vyhláseného developerom zverená ateliéru Bouda Masár architekti. Okrem objektu pradiarne bola zachovaná a zrekonštruovaná aj bývalá silocentrála, ktorá svojou presklenou časťou prepojí hlavný objekt s budúcim námestím. To vznikne po tom, keď budú hotové aj okolité rezidenčné novostavby (dokončenie je naplánované na rok 2023), podzemné garáže či ich výstup, ktorý bude umelecky stvárnený. Námestie dotvorí urbanistický charakter miesta a malo by sa stať obľúbeným verejným priestorom, ktorý pritiahne do novej štvrti Zwirn život. Celý areál vrátane etapy bytových domov, by mal byť dokončený do roku 2027.
Konštrukcia a energia
Konštrukcia budovy je tvorená 403 liatinovými stĺpmi zo šedej liatiny kruhového priemeru, ktoré sú na vrchole vybavené prstencovými hlavicami (vyrobenými v minulom storočí v budapeštianskej zlievarni SCHLICK, časť dodávky obstarala tiež spoločnosť Wagner Budapest) spolu s koľajnicovými nosníkmi, v ktorých sú vstavané pôvodné (zrekonštruované ) traverzové klenby s betónovou výplňou. 17 kusov zo spomínaných liatinových stĺpov bolo v rámci renovácie vybavených pôvodnou povrchovou úpravou vrátane farebného art deco motívu.
Výška stropov vo vnútri budovy je až 4,8 metrov, čo poskytuje priestor pre tvorbu medziposchodí, čoho niektorí nájomcovia využili. Budova disponuje 505 oknami v 78 rôznych tvaroch. Počas revitalizácie bola zachovaná aj časť pôvodných okien, došlo k ich umelecko-remeselnej repasácii, vďaka ktorej im bol vrátený pôvodný oblý vzhľad (narušený v 60. rokoch). Sú osadené medzi silocentrálou a pradiarňou. Zostávajúce okná sú nové, ide o hliníkové rámy s izolačným dvojsklom a pokovaním proti slnečnému žiareniu. Boli vyrobené na mieru (každé okno bolo potrebné riešiť individuálne), ich dizajn kopíruje vzor z roku 1920. Budova je tiež energeticky efektívna: v porovnaní s tým, čo vyžaduje súčasná slovenská legislatíva, je jej spotreba primárnej energie približne o 40% nižšia. Dostala aj certifikát BREEAM Excelent1.
Okná poskytujú atraktívne výhľady a v spojení s účinne navrhnutým umelým osvetlením aj vynikajúcu presvetlenosť priestorov. Prípadnému oslneniu užívateľov slnečným žiarením je možné zamedziť interiérovým tienením. Priestory sú vybavené klimatizačnými jednotkami a bezpečnostným sprinkler systémom, to všetko je umiestnené pod stropnými klenbami. Celkový vzhľad interiéru nadväzuje na históriu komplexu. Ide o industriálne ladené priestory s priznanými technológiami či atypickými radiátormi pod oknami. Repasované a následne osadené späť na svoje miesto bolo tiež liatinové schodisko so zábradlím. Dizajn interiéru spoločných priestorov je dielom ateliéru Chybík + Kristof, ktorých návrh dotvoril celkový neinvazívny výraz budovy. Architekti museli nadviazať na históriu komplexu, pochopiť jeho minulú aj súčasnú funkciu. Zjavná bola od samého počiatku snaha o zachovanie maxima pôvodných prvkov. To, čo je možné realizovať na iných administratívnych budovách, ako je umiestnenie technológie na streche, tu nebolo možné. Vďaka potrebe popasovať sa s nárokmi pamiatkarov, sú niektoré technológie umiestnené napríklad šesť metrov pod úrovňou objektu silocentrály. Na streche tak vznikol voľný priestor, ktorý bol využitý ako zelená terasa. Bolo tiež potrebné operatívne reagovať na nové odhalenie - napríklad spomínané art deco prvky na liatinových stĺpoch. Obnovená bola tiež cimburia poničená zásahmi v 60. rokoch.
Na záver
Rozmanitá rekonštrukcia pradiarne je vo finále, pred nedávnom prebehla kolaudácia. Výsledkom neľahkej obnovy budovy, v ktorej nebolo možné nájsť jediný stĺp identický s iným, je unikátny interiér s vysokou mierou flexibility, ktorý ponúka rozsiahle kancelárske a obchodné priestory. Prvého decembra sa už nasťahoval prvý nájomca, spoločnosť Microsoft. Dizajn svojich kancelárií prispôsobila farbám a tradičným prvkom slovenského folklóru.
„V uplynulých rokoch sa ako firma sústreďujeme na pretváranie zanedbaných priemyselných areálov, tzv. brownfieldov. Mám veľkú radosť, že sa nám darí vracať život do miest, ktoré boli roky nevyužité. Úprimne ďakujem susedom z okolitých bytových domov za porozumenie a trpezlivosť, ktoré nám prejavujú počas celej výstavby. Verím, že sa z Pradiarne 1900 aj z celého projektu ZWIRN stane príjemné a obľúbené miesto nielen pre nich, ale aj pre nových obyvateľov a nájomcov," uzatvára tému šéf YIT Slovakia, Milan Murcko, zástupca investičnej skupiny RSJ a YIT Slovakia.
1 Certifikát BREEAM posudzuje vplyv objektu na životné prostredie komplexne v desiatich kategóriách: energia, zdravie a vnútorné prostredie, inovácie, využitie pôdy, materiály, management, znečistenie, doprava, odpad a voda.
Súvisiace články:
Fotogaléria
