Na nábreží pôvodne stával „činžiak“, ktorý bol v roku 1945 zničený zásahom americkej bomby. Útok, pri ktorom bombardéry začali útočiť namiesto Drážďanov na Prahu, si vyžiadal cez sedemsto obetí. Zničených bolo vtedy aj mnoho stavieb, vrátane Emauzského kláštora. Až do 90. rokov potom nebolo jasné, čo ďalšie na tomto mieste vznikne. Myšlienku zástavby vyslovil až uznávaný architekt chorvátskeho pôvodu Vlado Milunič spolu s Václavom Havlom, ktorý v tom čase býval v susednom dome. Práve projekt Miluniča bol vybraný na realizáciu. Zvolený architekt si následne k spolupráci pozval svetovo uznávaného dizajnéra Franka O. Gehryho, ktorý údajne ponuku na realizáciu domu prijal so slovami, že „pre krajinu, ktorá dala Amerike Jaromíra Jágra, urobí čokoľvek."
Tancujúci dom bol postavený pod záštitou holandskej poisťovne Nationale Nederlanden. Základný kameň bol položený 3. septembra 1994. Stavba "roztancovala" Rašínove nábrežie o dva roky neskôr - v roku 1996. Stala sa jedným z pilierov modernej pražskej architektúry. Už podľa pôvodného návrhu sa mala budova vykláňať nad križovatku, čo malo symbolizovať československú spoločnosť na začiatku 90. rokov 20. storočia, ktorá sa z „totalitnej strnulosti dala do pohybu".
Dve veže - Ginger a Fred
Budova má sedem nadzemných podlaží a dve podlažia podzemné. Metaforický názov získal dom podľa svojich veží, ktoré pripomínajú postavy tanečníkov Freda Astaira (murovaná veža) a Ginger Rogersovej (sklenená veža). Veža Ginger s dvojplášťovou sklenenou fasádou je zavesená na nosnej oceľovej konštrukcii. Vďaka unikátnemu tvaru objektu je každé poschodie iné. Konštrukcia Tancujúceho domu je železobetónová. Na stavbu bolo použitých deväťdesiat deväť fasádnych panelov, z ktorých každý je originál, ktorý sa od ostatných líši mierou hrúbky, prehnutia a plastikou na lícovej strane. Na vrchole veže, ktorá symbolizuje postavu tanečníka, je umiestnená kopula s konštrukciou z kovových trubiek potiahnutá nerezovou sieťovinou s okami a zahalená do pomyselných vlasov. Autorom kopule je práve Frank O. Gehry.
Ocenenie časopisom Times
Tancujúci dom možno zaradiť medzi najrozporuplnejšie novodobé pražské stavby. Jeho obdivovatelia si pochvaľujú modernú architektúru a unikátne tvarové riešenie. Naopak kritici stavbe vyčítajú, že svojím tvarom narúša určitý uličný rad a nehodí sa medzi tamojšie secesné budovy. Čo ale budove nikto nevezme, je prestížne ocenenie amerického časopisu Times za dizajn roku 1996. V českom časopise Architekt sa Tancujúci dom dostal medzi 5 najvýznamnejších českých stavieb 90. rokov.
Ubytovanie s jedinečným výhľadom na Pražský hrad
V budove sa na šiestich podlažiach sa nachádzajú kancelárske priestory. Nechýba ani reštaurácia s populárnym barom v najvyššom poschodí a konferenčné stredisko na prízemí a suteréne. O interiér kancelárií sa postarala architektka Eva Jiřičná. Tancujúci dom je ale novo aj hotel, ktorý získava od svojich klientov veľmi vysoké hodnotenia. Okrem devätnástich izieb ponúka hotel tiež luxusné apartmány Ginger Royal Suite a Fred Royal Suite, ktoré sú umiestnené priamo vo vežiach budovy a poskytujú jedinečný výhľad na Pražský hrad. Hotel aj reštaurácia navyše nedávno (po koronavírusovej kríze) zmenili cenovú politiku s cieľom prilákať sem viac českých návštevníkov. Väčšinu návštevníkov Tancujúceho domu totiž doteraz tvorili predovšetkým zahraniční turisti. Tancujúci dom patrí medzi skvosty nielen pražskej, ale aj svetovej architektúry. Bola by obrovská škoda si ho aspoň raz za život zvnútra neprehliadnuť, nemyslíte?
Otvorené aj doteraz neprístupné priestory
Tancujúci dom navyše otvoril v júni tohto roka pre verejnosť svoje technické zázemie a ďalšie doteraz neprístupné priestory, ktoré môžete navštíviť až do 27. septembra 2020. Symbolicky tak oslávil tridsiate výročie prvej myšlienky Václava Havla a návrhu architekta Vlado Miluniča z roku 1990. Osem novootvorených priestorov je spolu s technickým zázemím budovy sprístupnených cez Galériu Tancujúci dom. Priestor je doplnený fotografiami a textami z archívu.
