Cieľom, ktorý si mesto s podporou príspevkovej organizácie Brána Trojzemí aj širokej verejnosti stanovilo, bolo vybudovať nové atraktívne priestory knižnice. Toto úsilie o rozvoj vzdelávania na komunálnej úrovni spracovali do reálneho projektu architekti Projektového ateliéru DAVID. Slávnostné otvorenie knižnice prebehlo počas štátneho sviatku, 28. októbra 2019. Knižnica tak onedlho oslávi svoje prvé výročie. Celkové investičné náklady predstavovali asi 17 miliónov korún (622 tisíc Eur). Pritom celé financovanie stavby prebiehalo výhradne z rozpočtu mesta v rámci projektu Hrádek sebe. Knižnica získala už prvé ocenenie a síce v súťaži Komunálny projekt roka 2019, organizovanej pod záštitou ministerky pre miestny rozvoj ČR.
Priestory z ktorých dýcha história
Hrádecká knižnica vznikla v mieste, kde sa predtým nachádzal priemyselný objekt vybudovaný na začiatku dvadsiateho storočia. Svoju funkciu v podstate nikdy neplnil, krátko po zahájení činnosti bol vyvlastnený a jeho majitelia museli areál opustiť. Následne objekt prevažne chátral. Josef Horinka, starosta mesta Hrádek nad Nisou, k tomu dodáva: „Po skončení druhej svetovej vojny sa majiteľom pekárne v podnikaní darilo, tak sa rozhodli rozšíriť prevádzku a vo dvore domu postavili novú budovu. Po roku 1948 bola však novostavba komunistami znárodnená, ale úver na splácanie paradoxne ponechaný. Piecť sa v nej ani nezačalo, krátko slúžila ako sklad, potom zostala nevyužitá. V roku 2010 bol susedný historický objekt s popisným číslom 71 zo sedemnásteho storočia zrekonštruovaný na multifunkčné centrum, zároveň k nemu bolo pristavené úplne nové kino. Už vtedy vznikol zámer mesta chátrajúcu „pekáreň“ od jej majiteliek odkúpiť a prestavať ju na knižnicu. Rokovania trvali štyri roky."
„Pri archeologickom prieskume, ktorý stavbe knižnice predchádzal, došlo v roku 2009 k objavu základov drevenej budovy z prvej tretiny trinásteho storočia dosvedčujúcich najstaršie dejiny mesta či niekoľkých polozemníc zo štrnásteho a pätnásteho storočia," hovorí Josef Horinka. Nájdené boli aj ďalšie vzácne predmety v podobe keramických črepov, skla či kostrových pozostatkov, čo naštartovalo podrobný archeologický prieskum. V minulosti sa totiž presne na tomto mieste rozkladal veľký cintorín. Pôvodný cintorínsky múr sa nakoniec prepisuje aj v pôdoryse dnešnej knižnice. História miesta bola tiež zachytená a ukotvená v niekoľkých interiérových prvkoch. Vo foyer je jedna zo stien dekorovaná tapetou s fotografiou zachytávajúcou pôvodnú pekáreň pred demoláciou, na podlahe u recepčného pultu sa nachádza nákres kostier pripomínajúcich spomínané archeologické nálezy.
Tri poschodia, dva trakty
Dispozične bola knižnica vytvorená ako trojpodlažná a rozdelená na dva trakty: obdĺžnikový, slúžiaci pre uskladnenie knižného fondu a menší trojuholníkový, ktorý zahŕňa schodisko, výťah a zázemie pre zamestnancov. Popri obvyklých knižničných priestoroch, akými sú stoly s počítačmi, skrine na periodiká a knihy či archív s posuvnými regálmi, sa v druhom a treťom podlaží nachádza napríklad detský kútik s hernou stenou či miesto pre spoločné čítanie, kam sa zmestí až tridsať detí.
Stavebná konštrukcia
Objekt je založený na železobetónových základových pásoch. Základy tehlovej predsadenej fasády pozostávajú z betónových prelievaných tvaroviek, ktoré sú previazané s betónovým základom objektu pomocou vlepených oceľových tŕňov vložených do každej dutiny. Prvý "soklový" rad v styku s terénom bol vykonaný z plných betónových tehál kladených na výšku a vymurovaných na cementovú maltu. Sokel budovy je zateplený extrudovaným polystyrénom s uzavretou povrchovou štruktúrou. Na styku železobetónových stien so základovou doskou bola aplikovaná takzvaná kryštalická hydroizolácia s vloženými bentonitovými tesniacimi pásmi.
Pozn.: Základným princípom kryštalických hydroizolácii je chemická reakcia, ktorej zásadnými činiteľmi sú aktívne kryštály (tvorené zmesou portlandského cementu, kremičitého piesku a chemických prísad), ktoré pri styku s vodou reagujú a vyplnia každý kapilárny pór betónovej konštrukcie. Liek sa nanáša náterom, vsypom či nástrekom a pre úspešný výsledok je potrebná prítomnosť vody v kapilárnych póroch betónu po dobu, kedy prebieha kryštalizácia. Cieľom je tvorba nerozpustných vláknitých kryštálov, ktoré znemožnia budúci transport vody pórovým systémom betónu. Nevýhodou tohto systému môže byť v niektorých prípadoch náchylnosť k vzniku trhlín. Na druhej strane však ide o náhradu časovo náročnejších membránových hydroizolácii. Medzi ďalšie výhody patrí následná odolnosť betónovej konštrukcie voči množstvu agresívnych chemických látok či fakt, že často nahrádza aj protiradónové opatrenia. Zaujímavosťou je, že kryštalické hydroizolácie podporujú takzvané samoregeneračné schopnosti betónu.
Nosná konštrukcia budovy je tvorená monolitickým železobetónom, ktorý je z interiéru ponechaný ako pohľadový (len je vybavený transparentným uzatváracím oteruvzdorným bezprašným náterom) a na exponovaných miestach je doplnený do stien vtlačeným citátmi s knižnou tematikou. Z použitých výtvarných prvkov spomeňme tiež tmavo šedé oceľové prvky zábradlia či nábytok farby čerešňového dreva, ktoré zjednocujú celý interiér.
Pôsobivá tehlová fasáda
Obvodové múry sú zateplené prevažne tepelnoizolalčnými doskami z čadičovej vlny. Orientácia vlákien minerálnej vlny je pozdĺžna.
Pozn.: Izolačné dosky s vláknami orientovanými pozdĺžne k povrchu fasády sú, okrem iného, vhodné aj na aplikáciu na nerovný podklad. Povrchovo sú ďalej vybavené len omietkou. Na druhú stranu na izolačné lamely s vláknami orientovanými kolmo k povrchu fasády, ktoré sa lepia celoplošne (na tomto objekte neboli z pochopiteľných dôvodov využité), je dovolené lepiť aj ťažšie obklady, napríklad keramické. Hodia sa aj na zateplenie plochých striech. Disponujú vyššou pevnosťou v ťahu, nižšou hmotnosťou a nižšou cenou, no ich tepelná účinnosť je asi o 10% nižšia.
Našu redakciu tento objekt zaujal najmä pre svoje pútavé pohľadové fasádne riešenie. Na izolačnú vrstvu bola aplikovaná takzvaná strhávaná omietka tehlovej farby. Výnimkou je čelná stena knižnice, ktorá disponuje impozantnou predstenou tvorenou na výšku vyskladanými ostro pálenými tehlami. Tie pochádzajú zo strhnutej pôvodnej stavby, vďaka čomu, ako poznamenal starosta Hrádku, „je objekt novej mestskej knižnice s pôvodnou pekárňou duchovne prepojený". Tehly boli vodným lúčom narezané na rovnaký rozmer, ošetrené vodou odpudzujúcim prípravkom na báze silanu a siloxanu a vložené medzi raster sformovaný z vodorovne umiestnených oceľových plechov. Tehly sú k plechom prilepené elastickým konštrukčným lepidlom. Výsledkom dizajnu pripomínajúceho knihy poskladané v regáli je pôsobivý efekt, ktorý možno ešte zvýrazniť nočným osvetlením. Za tehlovým rastrom sa skrývajú presklené steny tvorené antracitovými rámami vyplnenými čírym izolačným trojsklom.
Skutočne čarovné nádvorie
Nielen originálne architektonické stvárnenie fasády vytvára užívateľsky prívetivý vstup. Pôsobivé je aj vľúdne vyzerajúce nádvorí. Sčasti je zastrešené skleneným prístreškom, pod ktorým je umiestnené voľne prístupné posedenie. Slúži tiež ako kryté prepojenie vstupu knižnice s priľahlou kinosálou. Mimo to prístrešok umožňuje aj konanie vonkajších kultúrnych podujatí.
Na záver
Zastavaná plocha pod knižnicou zaberá 127 m², úžitková plocha činí 301 m². Objekt sa nachádza v mestskej pamiatkovej zóne Hrádku nad Nisou medzi kostolom svätého Bartolomeja a multifunkčným centrom Brána Trojzemí. Príďte sa niekedy pokochať výnimočnou verejnou stavbou, ktorá je perfektným vyústením kompromisu tvoreného zadaním investora, ktorý od začiatku apeloval na zachovanie veľkosti knižného fondu sťahovaného z pôvodnej knižnice a požiadavky pamiatkarov, ktorí vyzývali na zachovanie charakteru a rázu miesta. Pri návšteve sa môžete sami presvedčiť o tom, že česká architektúra kvitne aj na malom meste.
Súvisiace články:
