Požiadavky zákonov a predpisov na vnútorné prostredie budov sú zhrnuté v článku [7] vytlačenom v minulom vydaní. Na novostavby aj renovované budovy sa vzťahuje zákon (ČR) č. 177/2006 Zb. zo dňa 29. marca 2006, ktorým sa mení zákon č. 406/2000 Zb., o hospodárení energií. Ďalej to je tepelno-technická norma ČSN 73 0540 – 2:2002 (v znení zmeny 1 z marca 2005), ktorá je záväzná podľa vyhlášky č. 137/1998 Zb. [1].
Rekuperačná jednotka ukrytá v skrini
Stavebné riešenie
Projektant má k dispozícii celý rad nástrojov, ktorými môže zaistiť tepelnú stabilitu budovy ako v zimnom, tak aj v letnom období (dôležité pre drevené stavby a ďalšie ľahké stavby). Nezávisle na použitom stavebnom systéme je možné obmedziť vonkajšie vplyvy (slnko, vietor) umiestnením domu vzhľadom k okoliu a jeho orientáciou voči svetovým stranám. Pre chladnú časť roka je vhodné, aby slnečné lúče dopadali na čo najväčšiu plochu domu, najlepšie kolmo. V letnom období je naopak treba dom pred slnkom chrániť, obzvlášť presklené plochy. S vetrom je tomu naopak. Pokiaľ má dom okolo seba dostatok miesta, je možné ho navrhnúť a orientovať podľa predstáv architekta aj investora. K ochrane pred poveternostnými vplyvmi je možné využiť vhodne umiestnené stromy a kríky. V kombinácii so základnými stavebnými úpravami, napr. presah strechy, kryté terasy, markízy, okenice, vonkajšie žalúzie, prevetrávaná fasáda a pod., je možné obmedziť prehrievanie interiéru slnkom. Tieto prvky môžu byť ako aj pevné, tak aj pohyblivé. S vetrom je to zložitejšie, fúka vždy inak. V tesnej mestskej či satelitnej zástavbe nie je na výber. Parcely neumožňujú domy optimálne orientovať, projektant teda musí všetko riešiť vlastnou stavbou. Kde nie je možné okná zatieniť, neostáva než použiť napr. selektívne protislnečné fólie na sklo alebo izolačné dvojsklá s fóliou Heat Mirror.
V podstate ide o stavebné opatrenia, ktoré projektant používa pri návrhu nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov. Projektant, ktorý dokáže stavbu prispôsobiť miestnym podmienkach a potrebám budúceho užívateľa, zníži významne prevádzkové náklady a nemusí to jasne znamenať vyššie náklady na výstavbu.
Zelená strecha môže znížiť prehrievanie interiéru. Ideálna je vysoká vrstva substrátu a bujný porast, to je však značná záťaž. Postačí cca 10 cm substrátu a lúčny porast, ktorý má schopnosť zadržať vlahu. Jej odparovanie v teplých dňoch priaznivo ovplyvní priestor pod strechou. Ozeleniť je možné ako aj ploché strechy, tak aj strechy so sklonom. Schopnosť zelených striech zachytávať vodu, priaznivo ovplyvňuje dom a jeho okolie, ale znižuje tiež zaťaženie kanalizačnej siete.
Rozvody čerstvého vzduchu môžu byť vedené pod podlahou, správne vykonaná nepriepustná vrstva je potrebná k dosiahnutiu vysokej účinnosti rekuperačného vetrania.
Podobné vlastnosti má aj tzv. zelená fasáda, ktorá rovnako ako listnaté stromy v lete neprepustí slnečné lúče na fasádu, ale v zime (okrem neopadavých) nie je prekážkou.
Tepelná stabilita vnútorného prostredia a určitá schopnosť regulovať vlhkosť závisí na skladbe obvodovej steny. Masívne stavby majú veľkú schopnosť prijímať teplo a ovplyvňovať zotrvačnosť vnútornej teploty, ale o túto schopnosť nie sú ochudobnené ani drevené stavby. Vhodná skladba obvodových stien ľahkej stavby [2], najlepšie viacvrstvová aplikácia sadrokartónových alebo sadrovláknitých dosiek na vnútornej strane, môže dosiahnuť teplotnej akumulácie aj zotrvačnosti blízkej jednovrstvovému murivu, dokonca je jej priebeh pre užívateľov výhodnejší [3], [4], [5], [6]. Sadra navyše viaže vodu a reguluje tak vnútornú vlhkosť. Vlhkosť reguluje tiež pálená aj nepálená hlina či drevo.
Prívod vzduchu je nenápadný a nenáročný na priestor.
Vetrať sa musí
Aj keď stavebný zákon vyžaduje, že miestnosti, kde sa človek vyskytuje, musia byť vetrateľné a vetrané, neexistuje vyhláška pre obytné priestory. Byty a domy staršieho dátumu sa prebytočnej vlhkosti a pokazeného vzduchu zbavujú celkom samovoľne infiltráciou, vďaka netesným oknám. Je to spojené so stratou tepla a s nízkou tepelnou pohodou. Prievan, ktorý spôsobujú netesnosti a veľké rozdiely teplôt (vzduch, steny, okná, zariadenia na kúrenie), nútia užívateľov k obmedzeniu netesností. Na zimu to sú dočasné opatrenia ako napr. prelepenie škár lepiacou páskou, podušky medzi okenné krídla. Potom sú opatrenia trvalejšieho rázu, tzn. nové tesnenia či nové okná. V byte už neťahá na nohy, ale musí sa vetrať. Vetraním oknami sa samozrejme stráca teplo, preto sa vetrá menej alebo vôbec. Nedostatočné vetranie má za následok zvýšenie relatívnej vlhkosti, vyššiu koncentráciu CO2 a ďalších škodlivých látok (formaldehyd, toluén, butylacetát, naftalén a množstvo ďalších) a s tým spojený nárast plesní na stenách. Človek pri najnižšej pracovnej záťaži, v podmienkach zhodných s návrhovými požiadavkami na obytné priestory, vypotí jeden deciliter vody za hodinu. Ďalšiu vlhkosť dodá kúpeľňa a kuchyňa, resp. ich prevádzka. Pobyt ľudí v budove teda prináša teplo a vlhko, čo môže byť do určitej miery pozitívom. Súčasne sa zvyšuje obsah CO2. Zvýšená vlhkosť sa prejavuje rosením okien, plesňami a pod., človek ju vníma. Zvýšený obsah CO2 a ďalších škodlivín vidieť nie je. Čerstvý vzduch, ktorý obsahuje cca 300 ppm CO2, sa postupne vydýcha na prijateľný obsah CO2 1000 až 1500 ppm. Pokiaľ sa nevetrá (odporúčaná výmena 15–25 m³/h), dosiahne obsah CO2 vysokých koncentrácií a negatívne pôsobí na človeka. Následky sú: únava, nesústredenosť, bolesti hlavy, zápaly dýchacích ciest, alergie atď.
Použitý vzduch je odsávaný z hygienických priestorov.
Vetranie infiltráciou
Po stáročia používaný spôsob vetrania, ktorý dokonale zaisťuje obnovu vnútorného vzduchu spolu s vhodným vykurovacím systémom poskytuje dobrú tepelnú pohodu. Modernou analógiou sú rôzne vetracie škáry, klapky, mikroventilačné polohy okenných krídiel atď., niekedy aj s možnosťou spätného získavania tepla. Týmto spôsobom sa však väčšinou znížia tepelné aj zvukovo izolačné vlastnosti okien.
Riadené vetranie
Vetranie oknami, tzv. nárazové je nedokonalé a energeticky náročné. Z hľadiska úspor aj správneho vetrania je lepšie využiť niektorý zo systémov, ktorý sleduje relatívnu vlhkosť, príp. koncentráciu CO2 v miestnosti a otvára okná, ventilačné klapky či spúšťa ventilačný systém.
Žalúzie, ktoré skrývajú otvory pre prívod čerstvého vzduchu. Ideálny je prívod vzduchu cez zemný výmenník.
Spätné získavanie tepla
Vyšších úspor energie na vykurovanie aj chladenie budov je možné dosiahnuť použitím vzduchotechnického systému s tzv. rekuperáciou. Vo výmenníku odovzdáva znečistený vnútorný vzduch časť svojej tepelnej energie vzduchu čerstvému privádzanému z vonku. K dispozícií sú rekuperačné jednotky k zabudovaniu do múru, ktoré riešia výmenu vzduchu v jednej miestnosti aj jednotky, ktoré sú schopné vetrať (ale aj vykurovať a chladiť) celý dom, ktoré umožňujú viac vetracích režimov a sú základom teplovzdušného vykurovania. Pokiaľ sa rekuperačný systém doplní o zemný výmenník dochádza k ďalšej úspore vďaka predhrevu čerstvého vzduchu v zime (až o 20 °C) a ochladeniu (o cca 10 °C) v lete. Tieto systémy sú už s úspechom prevádzkované v rade nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch v zahraničí aj v ČR. Ich účinnosť je závislá na tzv. prievzdušnosti obvodového plášťa domu či bytu.
Rekuperačná jednotka môže byť umiestnená do stropného podhľadu.
Ďalšou možnosťou je priviesť znečistený vzduch do výmenníku tepelného čerpadla a využiť jeho energiu napríklad k ohrevu teplej úžitkovej vody. Čerstvý vzduch v tomto prípade preniká škárami a ďalšími netesnosťami.
Vetranie musí spolu s vykurovaním, príp. aj chladením, utvárať previazaný systém s vlastným obytným priestorom a jeho užívaním.
Literatúra a zdroje:
[1] Šála, J.: Nové tepelně technické a energetické požadavky dle ČSN 73 0540-2 v praxi moderních dřevostaveb - normové požadavky., Stavebnictví a interiér č. 5/2005.
[2] Hejhálek, J.: Tepelná akumulace a teplotní setrvačnost u dřevostaveb, Stavebnictví a interiér č. 6/2005.
[3] Hejhálek, J.: Hydratační teplo krystalové vody v sádrovci jako významný akumulátor tepla. Stabilizace teploty pomocí sádrových desek?, Stavebnictví a interiér č. 2/2005.
[4] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (III), Stavebnictví a interiér č. 8/2004.
[5] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (II), Stavebnictví a interiér č. 6/2004.
[6] Hejhálek, J.: Mohou sádrové materiály ovlivňovat vnitřní vlhkost (I), Stavebnictví a interiér č. 5/2004.
[7] Mathauserová, Z.: Požadavky na vnitřní prostředí budov, Stavebnictví a interiér 6/2006 str. 10
