Pani Renata si pred rokmi postavila chalúpku. Zdrobnenina slova je tu na mieste, pretože ide o stavbu na pôdoryse 64 m², ktorá napriek tomu ponúka k životu pohodlie a všetko potrebné. Na piedestáli záujmu tu totiž stojí hlavne okolie domu s vysokými stromami. Majiteľka dnes priznáva, že by jej stačil dokonca ešte menší objekt. Človek totiž potrebuje k životu oveľa menej, než si myslí - najmä vtedy, keď k domu prilieha záhrada. A tá by sa mala podľa princípov permakultúry, o ktorých bude ešte reč, stať hlavným životným priestorom, do ktorého dom len vhodne zapadá. Prvoradé je tu prepojenie exteriéru s vnútrajškom.
Namiesto starej chaty drevostavba
Malé domy vo veľkých záhradách, respektíve bývanie v symbióze s prírodou propaguje tiež architekt Petr M. Hájek, ktorý patrí ku spolutvorcom stavby, ktorú majiteľka nazýva Pelíšky. Ich stretnutie bolo dielom náhody, keď sa pani Renata s partnerom rozhodovali, ako naložiť s obstaranou nehnuteľnosťou pri Brne. Tá zahŕňala starú chatu zo šesťdesiatych rokov a okolitú záhradu. Ich voľné financie nepresahovali pol milióna korún a ich možnosti teda neboli veľké.
S veľkým odhodlaním, inšpirovaní stavebnou skúsenosťou známeho Petra Kubala, ktorému sa podarilo postaviť dom len za 600 000 Kč (cca 23 tisíc Eur) a s podporou architekta Hájka, sa nakoniec rozhodli pôvodnú chatu, ktorá obsahovala množstvo materiálov s prídavkom azbestu, takmer zrovnať so zemou a na jej základoch vybudovať novú drevostavbu. Namiesto typizovanej sendvičovej prefabrikovanej konštrukcie, ktorá je obvyklým riešením v takých prípadoch, však pani Renata pristúpila ku konštrukcii veľmi jednoduchého dreveného domu. Vyrástol v priebehu cca jedného roka priamo na mieste.
Drevo a materiál z druhej ruky
Difúzne otvorená konštrukcia pozostáva v exteriéri z cez seba kladených neohoblovaných smrekových dosiek, vnútri boli inštalované bezformaldehydové OSB steny (namiesto pôvodne uvažovanej hlinenej omietky) a do vzniknutej tzv. kapsy medzi nimi boli vložené dve vrstvy minerálnej izolácie v celkovej šírke 18 cm (z oboch strán je paropriepustná fólia). Na poschodí je potom obklad palubovkou zo smrekového dreva "pero drážka". Podlaha bola položená na pôvodný kamenný sokel, ktorý bol opravený a vyplnený sutinou. Na ňu bola uložená paropriepustná fólia s minerálnou izoláciou, všetko bolo zavŕšené pokládkou pochôdznych smrekových dosiek. Na streche bola uložená lacná krytina z kanadského šindľa, ktorá pasuje do miestnej chatovej oblasti.
Pôdorys stavby je jednoduchý, takmer štvorcový a dispozícia je prevažne otvoreného charakteru - uspôsobená tak, aby bolo naplno využité teplo, ktoré je vyrábané akumulačným krbom so sporákom. Konštrukčné drevo, ktoré je všade v dome, je opatrené iba ochranným náterom prírodnými olejmi, niektoré detaily sú dokonca ponechané plne neošetrené. Nízky rozpočet viedol aj k tomu, že boli maximálne využité recyklované produkty, ktoré zháňala majiteľka po bazároch a od súkromných osôb z druhej ruky. Z pôvodnej chaty boli využité iba otvorové výplne, pričom dvoje balkónové dvere do záhrady ústia do dvoch hojne využívaných terás (severozápadným a južným smerom) a prepájajú tak dom s exteriérom. Vďaka tomu je významne rozšírený životný priestor obyvateľov domu. Celkovo ponúka objekt bez terás úžitkovú plochu 90 m². Dom je pripojený k verejnej distribučnej sieti, voda je čerpaná z vlastného hlbinného vrtu.
Väčšinu stavebných prác si majitelia zaistili svojpomocne a s pomocou svojich priateľov. „Stavali sme svojpomocne s remeselníkmi alebo brigádnikmi. Hlavný stavbyvedúci bol povalním stavbár a najväčší “profík“ na stavbe. Mal po ruke podľa potreby dvoch až troch brigádnikov, dom dokončovali tesár, kachliar a klampiar. Sem tam nám prišli pomôcť kamaráti a priatelia, na stavbe sme tiež usporiadavali dve akcie, kde sa radi zišli záujemcovia o podobné stavanie a pomohli s drobnými prácami. Každý týždeň sme starostlivo vyúčtovali náklady a robil sa plán na ďalší týždeň,“ upresňuje majiteľka.
Orientácia a vykurovanie
Dom je umiestnený na konci pozdĺžnej záhrady a hlavným priečelím je orientovaný na juhozápad. Hlavná obytná časť s kuchyňou mieri k juhu, zatiaľ čo kúpeľňa a spálňa k severu. Okná na dome sú vybavené izolačnými sklami, v lete sú kryté vnútornými žalúziami. Dom je tiež sčasti obrastený psím vínom, terasy sú chránené slnečnou plachtou či strieškou - opäť porastenou zeleňou. A práve zeleň tu všeobecne hrá významnú úlohu, je účinnejšia ako umelé striešky, pod ktorými sa kumuluje horúci vzduch, ktorý nemá kadiaľ unikať von.
Vykurovanie je zabezpečené akumulačnými kachľami, ktoré nielen, že vyhrievajú priestor v zime, ale tiež napomáhajú chladiť v lete - hmota kachlí akumuluje nočný chlad, vďaka ktorému je vnútri počas dňa až do neskorého popoludnia maximálne 22 ° C (hoci vonkajšia teplota dosahuje až 33 ° C). K výstavbe kachlí došlo až po tom, keď majiteľom došlo, že klasické "krbovky" nevystačia. Kachliar využil fínsku krbovú vložku z druhej ruky a z jednej strany hmoty vytvoril krb, zatiaľ čo z druhej strany postavil menší sporák. S výsledkom je majiteľka spokojná. V dome s minimom deliacich priečok sa teplo dostane všade, kde je potrebné. V kachliach sa zakúri so západom slnka v dňoch, kedy sa vonku ochladí na teplotu okolo nuly. Kachle potom vykurujú dom samostatne až 20 hodín na konštantnú teplotu 20 °C.
Inšpirácia na českom vidieku
Majiteľka si priala v podobnom prostredí žiť už od svojho detstva, ktoré sčasti prežila na tradičnom vidieku u svojich starých rodičov v Strážnici. Vysoké ceny domov okolo Brna, s ktorým bola profesijne zviazaná, ju však od nákupu vlastného domu dlho odrádzali. Na druhú stranu jej táto prekážka poskytla priestor si dobre premyslieť, kam svoje úsilie presne nasmerovať. Ešte pred vybudovaním Pelíškov sa na pozemku v starej chate necelý rok zdržiavala, priestor záhrady s vysokými stromami a živým slobodným ekosystémom starostlivo pozorovala a pritom zvažovala, ako ho do budúcnosti koncipovať, aby sa stal príjemným, pohodlným a navyše užitočným. To je prístup, ktorý okrem iného, patrí k permakultúrnemu mysleniu. Každoročný prírodný kolobeh je potrebné vždy brať do úvahy. Aj život človeka by sa mal od neho odvíjať, rovnako tak, ako tomu bolo v minulosti. Odmenou je napríklad ľahšie údržba záhrady aj domu.
Dvakrát meraj, raz rež
Ak uvažujete o zaobstaraní si podobnej nehnuteľnosti a ťahá vás to k prírodnému a ekologickému staviteľstvu a životu v symbióze s prírodou, tento projekt vám môže byť užitočnou inšpiráciou. V prvom rade je však potrebné ujasniť si, aký veľký obytný priestor naozaj potrebujete. Investície do trhovo ponúkaných nehnuteľností s úžitkovou plochou mnohokrát aj nad 150 m² sa budú vždy pohybovať v sume niekoľkých sto tisíc eur (často to začína od sumy 100 tisíc, 150 tisíc a viac). Ponúka sa však otázka, nakoľko sú svojimi majiteľmi využívané. Trávime predsa toľko času v uzavretých priestoroch našich zamestnaní a škôl. Prajeme si v tom pokračovať aj po návrate domov? Uzavrieť sa medzi štyrmi bielymi stenami?
S majiteľkou, paní Renatou Bernardi, sme tiež spravili rozhovor:
Mohli by ste čitateľom povedať, v akých hodnotách sa ročne pohybujú prevádzkové a energetické náklady na dom?
Ročne spotrebujeme maximálne 12 kubíkov dreva, z toho sú asi 2 z vlastných zdrojov, vykurovanie teda vyjde na cca 10 tis. Kč (cca 400 Eur ročne) . Mesačná spotreba elektriny je 700 Kč (27 Eur). Na elektrinu máme napojené dva malé zásobníky vody pod drezom a umývadlom v kúpeľni, bojler v pivnici je len pre vaňu. Varíme na ohni alebo na plynovom sporáku napojenom na bombu. Naším hlavným cieľom bolo stať sa sebestačnými a nie celkom závislými na elektrine. Keď niekedy nefunguje, jediný problém je dostať pitnú vodu z hlbokého 50 metrového vrtu.
Akú veľkú rolu hrala pri realizácií vašej stavby spolupráca s pánom architektom Hájkom a domnievate sa, že by ste to bez jeho podpory vtedy zvládla tiež?
Na mojej ceste ku snu bývať v záhrade bola zásadná inšpirácia a stretnutia s ľuďmi, ktorí ma sprevádzali a prišli vždy v pravú chvíľu. Ako Peter Kubala a jeho slobodný domček za 23 tisíc Eur, tak architekt Petr Hájek, s ktorým sme veľmi voľne a intuitívne tvorili budúci dom. Práve on ma podporil, na rozdiel od všetkých ostatných, ktorí si ťukali na hlavu, že za pol milióna českých korún domček nemôžeme postaviť. Tak sme sa s dôverou do celého projektu pustili. Dom bol navyše nakoniec väčší, než sme čakali a ani dnes by sme na ňom skoro nič nemenili.
Je možné povedať, že je váš dom postavený podľa princípov permakultúry? A ako tieto princípy ovplyvnili váš život?
Náš dom je len voľnejšou verziou domu z prírodných materiálov, ale ak by bol stavaný podľa princípov permakultúry, bol by rozhodne vybavený kompostovacím WC a dvojitým vedením vody v dome - pitnej a úžitkovej. Permakultúrne princípy sú to, čo by sa mali namiesto bifľovania dát a rôznych nezmyslov učiť už malé deti v škole. Základom je hospodárenie s energiami, čo ovplyvní ľudský život. (Pozn. red.: málokto vie, že Slnko za necelé dve hodiny zásobuje Zem väčšou energiou, než celé ľudstvo spotrebováva za celý rok. Ľudia tohto daru však zatiaľ nevedia naplno využiť.) Nejde len o energiu v záhrade a dome, ale aj o vzťahy, peniaze, prácu. Týka sa to celého nášho života, ktorý v súčasnej podobe prechádza krízou v mnohých oblastiach. Permakultúra je dokonalý model, ktorý sa chová ohľaduplne, efektívne a s vysokou znalosťou. Mne osobne tieto informácie získané od Ondreja Netíka (Pozn. red .: Ide o staviteľa propagujúceho alternatívny stavebný štýl) úplne zmenili život.
Čo by ste poradila našim čitateľom v súvislosti s úradmi?
S úradmi nie je možné bojovať, ale je potrebné byť spolu na jednej lodi a vychádzať z toho, že stavebný zákon je zložitý a komplikovaný a robí problémy všetkým, nielen tým, čo stavajú. Rekonštrukcia alebo stavba rekreačného objektu je z hľadiska úradov vždy o niečo ľahšie, než stavba nového domu na trvalé bývanie. Z rozhovorov s návštevníkmi nášho domu počúvam horory o vyjednávaní stavebných povolení. Situácia sa líši miesto od miesta a je vždy o našom prístupe k ľuďom.
Dokázala by ste si dnes predstaviť postaviť ši klasický murovaný, napríklad tehlový dom? Napríklad svojpomocne? A prečo áno/nie?
U nás je stále rozšírená predstava, že drevostavba je niečo provizórne alebo že je to chata. Bývala som v troch murovaných starších domoch, ich stav bol rozdielny, opravovala som tiež starú chalupu a z mojej skúsenosti je stavba zateplenej drevostavby najľahšia. Steny nie sú nikdy chladné, drevo je krásny materiál, dýcha a žije ako živý organizmus so svojimi obyvateľmi. Nedám na nich dopustiť, netušila som, ako príjemný je život v drevenom dome. Stavba navyše perfektne udržuje stabilnú interiérovú teplotu. Podľa miesta a jeho podnebia je však potrebné drevostavbu stavať a zatepliť rôzne, rovnako ako ošetriť. Myslím si, že lepšie sa človek cíti už snáď len v slameno-hlinenom dome. (Pozn. red: Dôležité je tiež pracovať so svetovými stranami a putovaním Slnka po oblohe v kombinácii s vegetáciou, najmä listnatými stromami, ktoré v lete tienia, ale v zime ponechávajú priestor pre ohrev domu slnečnými lúčmi.)
Čo by ste dnes spravila inak a prečo?
Aplikovala by som teóriu osobného domu Petra Hájka, ktorej som najskôr neverila a pripadala mi čudná. Dom by som spravila určite malý, jednoposchodový so zázemím, teda kuchyňou a kúpeľňou, ale dnes uvažujem aj o vonkajšej sprche s teplou vodou, ktorá by bola využívaná takmer celý rok. Pobytom v dome v záhrade sa zmenia vaše teplotné nároky a telo sa otuží a je odolnejšie a zdravšie. V záhrade by som potom postavila ďalší menší domček 25m² pre rôzne využitie - napríklad ako útočisko pre otca mladej rodiny, keď potrebuje pracovať alebo spať, potom pre odrastajúce dieťa, alebo pre starších rodičov... Možnosti takej malej stavby sú rôzne (pracovňa, ateliér, chata k prenájmu na leto atď.). Malá stavba je veľmi nenáročná a lacná a postavia ju hravo dvaja ľudia. Naša stojí v záhrade a dostal ju syn k osemnástym narodeninám. Má 24 m² a vyšla nás na cca 240 tisíc korún (cca 9300 Eur).
Čo by ste na záver poradila našim čitateľom, ktorí sa rozhodnú stavať?
Najprv navštíviť rôzne typy domov (drevostavbu, "slamák", murovaný dom, jurtu, zrub) a ujasniť si, ktorý im najlepšie vyhovuje. Maximálne obmedziť často až premrštené predstavy a krotiť sa. Každý z mojich známych, ktorý si postavil dom, by ho dnes staval menší. Nepočúvať diktát konzumu a byť otvorený iným možnostiam stavania. Riadiť sa sedliackym rozumom a intuíciou. Stretnúť sa s tými, kto už postavili. Inšpirovať sa. Veľmi rada privítam čitateľa aj v našom dome.
Pelíšky v číslach:
• Realizácia: jún 2013 - apríl 2014
• Pozemok: 1000 m2
• Zastavaná plocha: 64 m2
• Úžitková plocha prízemia: 56 m2 (7 x 8 metrov)
• Úžitková plocha poschodia: 34 m2
• Kubatúra: 290 m3
• Výpočtová cena v roku 2013: 1 700 000 Kč (cca 66 tisíc Eur)
• Skutočné náklady: 500 000 Kč plus cena za projekt (19 300 Eur)
• Studňa a odpady: 170 000 Kč (cca 6 570 Eur)
• Celkom: 670 000 Kč (26 000 Eur)
Chcete si vybudovať svoje vlastné Pelíšky?
V dnešnej dobe je najťažšie nájsť vhodný pozemok, hlavne v okolí väčších miest. Ak pozemok nájdete, zájdite si na príslušný stavebný úrad a zistite, aký typ stavby si na pozemku môžete postaviť, aký je územný plán a či sa k pozemku neviaže napr. vecné bremeno. Dôležitá je tiež dostupnosť energie a najmä pitnej vody. Na väčšine miest možno síce vybudovať hĺbkový vrt, ešte pred kúpou pozemku si ešte radšej pozvite prútikára, ktorý dostupnosť vody overí.
Súvisiace články:
