Knižnica v Rychnove nad Kněžnou pôvodne sídlila v troch na sebe nezávislých a nie celkom vyhovujúcich priestoroch v Spoločenskom centre. Myšlienkou na presťahovanie knižnice do budovy bývalého kina sa zaoberalo vedenie mesta od roku 2012. Kino v tom čase už bolo zatvorené, pretože postupujúca digitalizácia filmovej tvorby neumožňovala premietanie filmových diel na úplne zastarané, celuloidové technológiu.
V roku 2016 nastal zlom, kedy spoločnosť Škoda Auto, a.s. masívne investovala do svojho závodu v Kvasinách a v druhom polroku toho istého roku došlo k prudkému nárastu zamestnancov spoločnosti vo výrobnom závode a súčasne aj v halách subdodávateľov. To prinieslo do mesta Rychnov nad Kněžnou a jeho blízkeho okolia množstvo nekomfortných situácií, ktoré boli následne riešené uznesením vlády ČR k rozvoju priemyselnej zóny Solnice – Kvasiny. Na meste Rychnov nad Kněžnou, ako regionálnom centre, potom prevažne ležala starosť o miestnu bezpečnosť, kultúru a športové vyžitie novo prichádzajúcich zamestnancov priemyselnej zóny. Tak sa prestavba budovy bývalého kina "dostala" ako jeden z bodov riešenia "prehriateho" regiónu do spomínaného uznesenia vlády ČR. Realizácia zámeru potom prebehla v rokoch 2019–2020 za výraznej dotačnej podpory Ministerstva financií ČR.
Niečo málo z histórie
Počiatky knihovníctva v Rychnove siahajú hlboko do histórie, ale prvá väčšia knižnica tu vznikla začiatkom 17. storočia. Bola to šľachtická knižnica rychnovského rodu Kolowratov. Osobitnú uzavretú kapitolu v dejinách rýchnovskej knižnice tvorí veľká a slávna bibliotéka nadaného štátnika a českého vlastenca, zakladateľa pražského Národného múzea, rakúskeho ministra vnútra a Metternichovho protivníka Františka Antonína Kolowrata Libštejnského (1788-186). Keď túto knižnicu F. A. Kolowrat roku 1861 odkázal Národnému múzeu v Prahe, mala 35 000 zväzkov. V roku 1871 bola na návrh profesora Čierneho založená knižnica v rámci Občianskej besedy. Tá fungovala až do prvej svetovej vojny. Druhým významným subjektom, ktorý mal význam pre založenie budúcej verejnej knižnice, bol spolok Remeselnícka beseda. V r. 1880 v nej bola na návrh Fr. Krčmáře zriadená knižnica fungujúca do roku 1921.
Po vzniku samostatnej ČSR došlo aj na reorganizácii knihovníctva. Piateho novembra 1919 bol vládou schválený knihovnícky zákon. Na základe tohto prvého knihovníckeho zákona vznikla v Československu jedna z najhustejších sietí verejných knižníc na svete. V Rychnove bola knižnica zriadená zlúčením zápožičných knižníc Občianskej besedy (2420 zväzkov), Remeselníckej besedy (1267), súkromnej knižnice kníhkupca K. Rathouského (312), darom Dr. Fajčila získané 242 knihy a od odborov strojmajstrov a zriadencov textilných 113 kníh. Otvorená bola v novembri 1921 a nazvaná knižnicou Havlíčkovou. Umiestnená bola v dolných miestnostiach Národného domu. Počas vojnových rokov knižnica síce fungovala, ale mnoho kníh bolo zničených a knižnica s čitárňou sa musela presťahovať do nevyhovujúcich priestorov radnice. Po skončení vojny došlo paradoxne opäť k postupnému pustošeniu knižničného fondu, prebiehali ďalšie čistky. Do pôvodných priestorov Národného domu sa knižnica presťahovala v roku 1950, čitáreň až v roku 1955. V r. 1951 sa knižnica už nevolá Havlíčkova, ale Okresná ľudová knižnica doplňovacia. Do novej budovy zo skla, železa a mramoru, ktorý mal slúžiť Okresnému výboru Komunistickej strany Československa, sa v roku 1989 vďaka revolúcii presťahovala Základná umelecká škola, mnoho firiem a v r. 1990 aj knižnica. Od roku 2005 sídlila knižnica v Spoločenskom centre na Panskej ulici, v budove s bezbariérovým prístupom. Slávnostné otvorenie novej knižnice prebehlo 4. mája 2020.
Rekonštrukcia knižnice
Prípravné fázy pred samotnou realizáciou prestavby, teda všetka dokumentácia a povolenie, trvali zhruba pol roka. Projektantom knižnice je Ing. Oldřich Farvír zo spoločnosti Irbos. Realizácia prestavby sa konala pod taktovkou pána Tománka zo stavebnej firmy STYLBAU, s.r.o. Rekonštrukcia prebehla v pomerne krátkom čase. Začala v októbri 2018 a dokončená bola v decembri 2019.
Nedá sa presne povedať, v akom štýle je knižnica postavená. Ide skôr o zlepenec rôznych štýlov z minulosti, rôznych dostavieb a nadstavieb, kedy cieľom projektanta bolo dať budove nejakú štábnu kultúru. Keď sa ale na budovu knižnice pozrie laik, určite by štýl definoval ako modernu so zmyslom pre funkčnosť, eleganciu a nadčasovosť.
Na prízemí sa nachádza veľký priestor na organizovanie výstav a čitateľské oddelenia pre deti a dospelých, ktoré sú prepojené kyvnými dverami. Tzv. čitateľská miestnosť alebo čitáreň, ktorá ponúka príjemný presvetlený priestor, nájdeme za oddelením pre dospelých. V lete je možnosť posedieť si s knihou či časopisom vonku na čerstvom vzduchu. Keďže Mestská knižnica v Rychnove nad Kněžnou plní tiež úlohu knižnice poverenej regionálnymi funkciami, disponuje na prízemí kancelárií a skladom pre knihy strediska. Na prvom poschodí sa potom nachádzajú sklady pre beletriu, náučnú literatúru, noviny a časopisy. Všetky sklady sú zložené z policových regálov na pojazdných podvozkoch umožňujúcich efektívne využitie priestoru. Ďalej sa v tejto časti nachádza zázemie pre zamestnancov. Knižnica má k dispozícii multifunkčnú sálu s kapacitou 80 miest a výsuvným hľadiskom. Novo knižnica využíva tiež bibliobox poskytujúci užívateľom samoobslužné vrátenie vypožičaných dokumentov.
Stavebné úpravy
Knižnica prešla kompletnou rekonštrukciou premyslenou do posledného detailu. Nie je možné tu všetko podrobne popísať, preto nižšie uvádzame zoznam iba tých najdôležitejších súčastí prestavby. V otázke riešenia strechy bola ponechaná súčasná časť ako krov. Ten sa podoprel novo mohutnou oceľovou konštrukciou na zabezpečenie voľného priestoru na skladovanie kníh. Krytina je tvorená falcovaným hliníkom. Ostatné strechy sú ploché.
Prevetraná fasáda je obložená patinujúcimi cementovláknitými doskami. Zvyšok budovy je riešený kontaktným zatepľovacím systémom s fasádnou stierkou. Okná a dvere sú vyrobené z hliníka, taktiež aj žalúzie na elektrické ovládanie. Vykurovanie zaisťujú teplovodné radiátory, v časti sa nachádza podlahové vykurovanie. Podlahy sú vo väčšine budovy vinylové, v niektorých častiach bola použitá dlažba. Úlohu jedného z dominantných prvkov interiéru plní pôvodné schodisko z umelého kameňa s ponechaným oceľovým historickým zábradlím, ktoré je veľmi estetické a dopĺňa vkusne moderné interiéry. Výrazný prvok interiéru predstavuje tiež osvetlenie, ktoré navrhoval Ing. Oldřich Barvíř. Okrem primárnej funkcie, teda zabezpečenia dostatočného svetla, plnia lustry aj funkciu estetickú a navodzujú v priestoroch príjemnú atmosféru. Zobrazujú zaujímavú štruktúru rozbíjajúcu fádnosť systému regálov pre knihy, ktorý je daný maximalizáciou kapacity.
Celkovo priestory knižnice pôsobia pozitívne, čisto a vzdušne. Na stenách prevláda biela farba. Detské oddelenie je doplnené o veselé farebné obrázky na stenách. Nechýba tu ani detský kútik, v ktorého strede je umiestnený koberec určený na pohodové čítanie rodičov s deťmi.
Špeciálna časť knižnice tvorí sála na prvom poschodí. Disponuje kapacitou 80 miest a zaťahovacím hľadiskom. Zastupuje rolu tzv. variabilného funkčného priestoru. Funguje tu systém vzduchotechniky a chladenia reflektujúce otvorené okná v lete. Priestranstvo okolo knižnice plní funkciu verejného priestoru s možnosťou konania vonkajších predstavení na decentnom pódiu s hľadiskom tvoreným akýmisi terénnymi schodmi.
Zaujímavosti o stavbe
Najnáročnejšou časťou rekonštrukcie z projekčného hľadiska bolo vybúranie celého priestoru bývalého hľadiska kina a založenie a vstavanie oceľovej konštrukcie s poschodím na skladovanie kníh. Z realizačného hľadiska potom nutnosť reagovať na rôzne skryté konštrukcie a nerovnosti pôvodného objektu. Ako najvydarenejšiu časť prestavby vnímajú stavebníci južnú fasádu, ktorá je svojimi proporciami veľmi elegantná a uceľuje mnoho prístavieb a nadstavieb z minulosti. Západná vstupná fasáda, v ktorej sa prejavuje výrazná členitosť okien mnohých funkcií umiestnených v tejto časti budovy, sa snaží naopak o moderné stvárnenie a zároveň rozbíja pôvodné mohutné priečelie bez členenia s iba účelovo umiestnenými otvormi. Nové priečelie tak tvorí adekvátny vstupný priestor verejnej inštitúcie knižnice okresného mesta. Celá rekonštrukcia je považovaná za veľmi vydarenú predovšetkým zásluhou precízne vykonanej projektovej dokumentácie, na základe ktorej potom prebehli všetky práce hladko podľa harmonogramu. Všetko bolo dokončené v stanovenom termíne.
Priebeh rekonštrukcie spestrilo nájdenie medenej schránky z 30. rokov minulého storočia. V schránke boli uložené dobové materiály týkajúce sa stavby pôvodnej budovy. Tie sa neskôr doplnili materiálmi zo súčasnej rekonštrukcie a schránka bola zabudovaná späť.
Dnes sa teší knižnica veľkej návštevnosti a záujem o knihy rozhodne neklesá. Podľa štatistických dát z roku 2022 navštevuje knižnicu 1955 registrovaných čitateľov, z toho je 512 detí. Čísla však stále rastú, podľa vedúcej knižnice, pani Nadi Kaločovej, je to vraj viditeľné najmä u detí. Knižnica organizuje okrem iného aj mnoho kultúrnych podujatí, besied či výstav.