Slamené strechy sú mnohými ľuďmi doteraz vnímané ako kuriózna archaická a veľmi nepraktická strešná krytina, ktorá má svoje miesto niekde v skanzene alebo u nadšencov experimentálnej archeológie. Vďaka rastúcemu záujmu dnešnej populácie o hodnoty prirodzeného stavebníctva (návrat k tradičným materiálom, záujem o ekológiu, zdravšie bývanie s absenciou karcinogénnych látok) sa však začínajú objavovať firmy, ktoré sú slamenú strechu schopné zhotoviť a to pri dodržaní všetkých požiadaviek na vysokú technickú úroveň šikmých strešných plášťov.
Popri súkromných stavbách na pobytové účely sa dopyt po slamenej krytine môže týkať tiež starých, väčšinou drevených objektov s historickou a kultúrnou hodnotou, pri ktorých je potrebné buď rekonštruovať starú slamenú krytinu alebo zrekonštruovať celú strechu tak, aby bol vzhľad stavby aj jej technické riešenie vrátené do pôvodného stavu, kedy budova vznikla.
My sme sa vypravili do Širokého Dolu, malebnej českej dedinky, kde je veľa kultúrnych pamiatok a jednou z nich je aj polygonálna stodola so slamenou strechou. Stodola prešla pred časom generálnou opravou. Novú strešnú krytinu vyrobil sám majiteľ pán Vlastimil Střítežský ml., ktorý sa zaoberá výrobou slamenej krytiny z ražnej slamy. Vedľa stodoly stojí poľnohospodárska usadlosť č. 4, ktorej sa v okolí hovorilo "mustrgrunt," bola vybudovaná v roku 1881 a tam pán Střítežský ml. býva. Sotva niekoľko krokov od usadlosti stojí výmenok. Ten obývajú jeho rodičia. S rodinou Střítežských sme mali možnosť sa stretnúť a o histórii slamených striech sa porozprávať.
Podľa Vlastimila Střítežského ml. z Širokého Dolu zapadali slamené strechy do špecifickej doby, robili sa špecifickou technikou z miestnych materiálov. A hlavne vyžadovali špecifický prístup majiteľov, ktorí nemusí byť pre mnoho ľudí zlúčiteľný s dnešným štýlom života.
Slamená strecha nebola z dnešného pohľadu bezúdržbová, majiteľ – väčšinou poľnohospodár - mal po sezóne a v zime dosť času, aby si pripravil zo slamy materiál a strechu ošetril a dal do poriadku. Súčasťou vtedajšieho vidieckeho života bolo, že sa cez celú zimu mlátila úroda obilia a slama sa zväzovala do snopov. „Klobúk dole," poznamenáva k tomu Vlastimil Střítežský st., ktorý si túto činnosť mnohokrát vyskúšal pri zväzovaní dosky. „Vtedy neboli samovazy a každý snop sa viazal ručne."
Otec pána Střítežského je priamym svedkom a účastníkom výstavby slamených striech, a teda aj jedným z mála nositeľov tohto remesla, ktorý mohol svoju skúsenosť odovzdať ďalej. Syn si techniku a zásady výstavby slamených striech osvojil a stal sa v tomto špecifickom staviteľskom umení jedným z mála špecialistov. Pretože povedomie o ľuďoch s tak vzácnou skúsenosťou a zručnosťou, akou je realizácia slamených striech, sa rýchlo šíri - podobne ako záujem o túto starú technológiu, stojí za Vlastimilom Střítežským ml. už mnoho zaujímavých a pôsobivých realizácií pre súkromných aj tzv. verejných investorov. Jedna z najznámejších je napr. v skanzene na Veselom kopci na Chrudimsku (ČR, Pardubický kraj). „Slamené strechy robím príležitostne, nie je to moja hlavná životná náplň. Ale záujemcov neodmietam," hovorí muž, ktorý nezaprie hĺbku poznania veci a nadšenie.
Na internete sa dočítate, „že slamená krytina je tradičným, stáročiami prevereným materiálom, ktorý dáva výrazný charakter každému objektu, na ktorom je použitý". Mohlo by sa zdať, že slamená strešná krytina už bude natrvalo patriť len do skanzenov a na pamiatkovo chránené objekty. V súčasnosti sa však začíname stretávať s novostavbami, ktoré slamu používajú. Je to aj preto, že stavebníci začínajú znovu oceňovať životnosť, stálosť a bezpečnosť tejto krytiny. Problémom je len „oživovanie" remeselnej tradície a získavanie materiálu. Aj to sa ale vďaka nadšencom a odvážnym firmám snáď začína dariť.
Základné pravidlo pre používanie slamenej krytiny hovorí, že podľa sklonu strechy sa dá určiť jej životnosť. Najmenší sklon slamenej strechy je 45 °, v miestach s veľkou veternosťou najmenej 50 °. Pri tomto sklone strechy sa dá spoľahnúť, že bude dostatočne nepriestupná proti zrážkovej vode aj bez akýchkoľvek dodatočných hydroizolácií. Pri hrúbke 250 až 350 milimetrov odoláva slamená strecha spoľahlivo poveternostným vplyvom aj v našich klimatických podmienkach. Aj na tepelnoizolačné vlastnosti slamy sa možno spoľahnúť - slamená krytina sa skladá zo stebiel vyplnených vzduchom. Termoizolačné vlastnosti slamenej krytiny sú akoby v hrúbke 35 centimetrov, potom zodpovedajú tepelnému odporu 14 cm penového polystyrénu. Konštrukciu je samozrejme možné doplniť súčasnými tepelnými izoláciami a poistnými hydroizoláciami.
Pri návrhu a realizácii strechy sa kvôli vodným zrážkam odporúča vyhýbať tiež úžľabiam a nárožiam. Ak sa napriek tomu úžľabia vytvoria, je potrebné dôsledne dodržiavať pravidlo pre minimálny sklon strechy. Na slamených strechách sa nepoužívajú klampiarske výrobky, pretože to hrúbka a charakter vlastnej slamenej krytiny neumožňuje. Jedinou výnimkou sú klampiarske práce v mieste vyústenia komína."
Literatúra a zdroje:
[1] http://www.svet-bydleni.cz/bydleni/stavime/art_23475/tradice-pod-slamenou-strechou.aspx
Fotogaléria
Súvisiace články:
Trvalé bývanie na chate bolo možné vďaka zberu dažďovej vody ako jediného zdroja
Záhradná klenutá pivnica
Svojpomocná stavba záhradnej pivnice pomocou prefabrikovaných betónových segmentov
Bývanie na chate či chalupe sa stáva realitou. Ako si ale v odľahlejších oblastiach zabezpečiť plný komfort v podobe dostatku elektrickej energie, tepla a vody?
Dažďová voda - cesta k úspore aj nezávislosti
